1Jare kuae jaɨkue rupi Jesús ojo opaete tëta guasu reta jare tëta raɨ reta rupi, jare omombeu ñee ikavi vae Tumpa iporookuaía regua. Jare jókuae doce vae yogüɨraja jupíe.
2Jökoraiño vi amogüe kuña reta yogüɨraja jupíe, omborɨ
18Peyemongeta kavi peendugüe re. Echa güɨnoi vae pe oñemoïruta, ërei mbaetɨ güɨnoi vae güi, jókuae mbovɨ yae güɨnoi vae ave oñepɨ̈rota chugüi.”Jesús ichɨ jare tɨvɨ reta(Mt 12.46-50; Mc 3.31-35)
19Jayave Jesús ichɨ jare tɨvɨ reta yogüeru oväe Jesús oïa pe. Ërei mbaetɨ ipuere oya reta jese jeta yae vae jeko pegua.
20Jare omombeu chupe vae:
—Ndesɨ jare nderɨvɨ reta oka pe ñogüɨnoi. Oipota ndereecha reta.
21Jayave Jesús jei chupe reta:
—Kuae oyeapɨsaka Tumpa iñee re jare oyapo jae jeigüe vae reta ko jae chesɨ jare cherɨvɨ reta.
Jesús omokïrii ɨvɨtuai(Mt 8.23-27; Mc 4.35-41)22Metei ara Jesús oyeupi barco raɨ pe jemimboe reta ndive. Jayave jei chupe reta:
—Yaja ɨupa guasu jovaicho kotɨ.
Jare opa yogüɨraja.
23Ërei yogüɨraja yogüɨreko ramboeve, Jesús oke. Jare ou ɨvɨtuai tätagüe, jare ɨ oñeñoña barco raɨ pe, ombosakambu pota ete ma.
24Jayave omomba reta Jesús, jare jei chupe:
—¡Oporomboe vae, oporomboe vae! Ñamanota ma.
Jayave Jesús opüa, jare oñeengata ɨvɨtu jare ɨguasu pe. Jare jupiveiño opɨta ɨvɨtu, jare opaete kïrii ngatu.
25Jare Jesús jei chupe reta:
—¿Jama pa peporogüɨrovia?
Jare jae reta okɨɨye jare ipɨakañɨ, jare jei oyoupe:
—¿Mbae nunga kuimbae pa kuae? Ɨvɨtu jare ɨ ave oyapo jae jei vae.
Gadaraɨgua aña oya jese vae(Mt 8.28-34; Mc 5.1-20)26Jayave yogüɨraja oväe ɨguasu jovaicho pe, Gadaraɨgua reta iɨvɨ pe, Galilea jóvai.
27Jesús ogüeyɨ ma barco güi yave, ou oövaiti metei kuimbae jókuae tëta guasu pegua; ɨma ma aña reta oya jese vae. Nandi oiko. Mbaetɨ etei ma oiko tëta rupi. Tɨvɨa rupiño etei ma oiko.
28Kuae kuimbae oecha Jesús yave, osapúkai jare oyetavatɨka itindɨasɨ jóvai. Jayave iñeeäta reve jei:
—¿Maera pa reyu cheve Jesús, Tumpa Tuichagüe yae vae Taɨ? Romoñera agüɨye eiporarauka cheve.
29Echa Jesús jei aña osɨrɨ vaerä kuimbae güi, echa ɨma ma yepe oyemboiya jese. Oipokua reta tëi karena pe yave, opa omondoo karena reta, jare aña güɨraja ñuu kotɨ.
30Jesús oparandu chupe:
—¿Mbae pa nderee?
Jae jei chupe:
—¡Jeta vae!
Echa jeta yepe aña oya jese.
31Jayave aña reta omoñera Jesús agüɨye vaerä omondo ɨvɨkua guasu pe.
32Jare joko pe jeta kuchi reta okaru ñogüɨnoi ɨvɨtɨ re. Aña reta omoñera Jesús omaeño vaerä oya vaerä kuchi reta re. Jayave Jesús omaeño jese reta.
33Jare aña reta oë kuimbae güi, jare yogüɨraja oya kuchi reta re. Jayave jókuae kuchi reta täta osɨi oa ɨ̈vɨa ɨvate vae güi ɨupa guasu pe, jare opa ipɨ̈tupa reta.
34Jayave kuchi iyangarekoa reta kuae oecha yave, opa otekuarai yogüɨraja omombeu tëta guasu pe jare ikatu rupigua reta pe.
35Jare oendu vae reta yogüeru omae jókuae oasagüe re; jare oecha reta Jesús jare jókuae kuimbae aña reta osɨrɨ chugüi vae oguapɨ oï jóvai; oecha oyemonde kavi ma jare yarakuaa kavi ma. Jare opaete yogüeru vae reta okɨɨye.
36Jare jókuae tenonde yave oecha vae reta omombeu ïru reta pe kërai okuera kuimbae aña reta oya jese vae.
37Jayave opaete Gadaraɨgua reta omoñera Jesús ojo ye vaerä jae reta iɨvɨ güi, echa okɨɨye yae reta. Jayave Jesús oyeupi ye barco raɨ pe, jare ojo ye.
38Jare kuimbae aña reta oya jese vae omoñera Jesús omaeño vaerä oiko jae ndive. Ërei Jesús omondo ye. Jare jei chupe:
39—Ekua nerëta pe jare emombeu mbae tuichagüe Tumpa oyapo ndeve vae.
Jayave kuimbae ojo, jare omombeu opaete tëta guasu rupi mbae tuichagüe Jesús oyapo chupe vae.
Jairo tayɨ jare kuña Jesús jemimonde re opoko vae regua(Mt 9.18-26; Mc 5.21-43)40Jare Jesús ou ye oväe yave, jeta vae reta omboresive oyerovia reve. Echa oäro ñogüɨnoi.
41Jayave ou metei kuimbae Jairo jee vae. Jae ko judío reta itupao re oyangareko vae. Jae oyetavatɨka Jesús jóvai, jare omoñera ojo vaerä jëta pe.
42Echa jae güɨnoi tayɨ jae vaeño vae, doce año vae. Omano ma oï vae. Jare Jesús ojo ramboeve jupíe, jeta vae reta oyopɨpɨ yae.
43Jare jae reta ipɨte pe ojo metei kuña doce año ma oiporara tugüɨ guasu vae, jare opa ma ikorepoti oiporu iyeugüi oporopoano vae reta re. Ërei metei ave mbaetɨ ipuere ombogüera.
44Jae oya Jesús re ikupe kotɨ rupi jare opoko jemimonde jembeɨ re. Jare jupivei jugüɨ guasu opɨta chugüi.
45Jayave Jesús jei:
—¿Kia pa cheremimonde re opoko?
Opaete vae jei mbaetɨ ko oyavɨkɨ jemimonde. Jayave Pedro jare jae ndive ñogüɨnoi vae jei Jesús pe:
—Oporomboe vae, jeta vae reta ndeopɨ ko ñogüɨnoi. ¿Maera pa reparandu, kia ra cheremimonde re opoko vae?
46Ërei Jesús jei:
—Oime kia opoko cheremimonde re vae. Echa aikuaa chembaepuere oë chegüi vae.
47Jayave kuña oikuaa mbaetɨ ipuere oñemi Jesús güi yave, ou orɨrɨi reve jare oyetavatɨka jóvai. Jayave omombeu chupe opaete vae jovake maera opoko jemimonde re jare kërai jupivei okuera vae.
48Jayave Jesús jei chupe:
—Cherayɨ, rekuera ma rerovia cheré ramo. Ekua ndepɨakatu reve.
49Jare Jesús imiari oï ramboeve, metei ou oväe tupao re oyangareko vae jëta güi.
—Omano ma nderayɨ. Agüɨye mo emoambeko oporomboe vae.
50Ërei Jesús kuae oendu yave, jei tupao re oyangareko vae pe:
—Agüɨye ndepɨatɨtɨ. Eporogüɨroviaño. Okuerata ko.
51Jare ojo oväe yave tëta pe, Jesús omaeñoä ïru reta re oike vaerä jae ndive, jaeño Pedro, Jacobo jare Juan, jare kuñatai tu jare ichɨ.
52Jare opaete joko pe ñogüɨnoi vae reta jäsémbai oyaeo ñogüɨnoi jese. Ërei Jesús jei chupe reta:
—Agüɨye peyaeo. Omanoä ko. Okeño ko oï.
53Ërei jae reta oyóyai. Echa oikuaa reta omano ko.
54Jayave Jesús oipɨɨ kuñatai ipo pe, jare iñeeäta jei:
—¡Kuñatai, epüa!
55Jayave kuñatai oikove ye, jare jupivei opüa. Jare Jesús oyókuai reta omongaru vaerä kuñatai.
56Jare kuñatai tu jare ichɨ ipɨakañɨ etei omae. Ërei Jesús oyókuai reta agüɨye vaerä omombeu kia pe ave mbae oyeapo vae.
Who We AreWhat We EelieveWhat We Do
2025 by iamachristian.org,Inc All rights reserved.