1Saúl iñemuña reta oñeraro avei yogüɨreko David iñemuña reta ndive. David iñemuña reta jeiete imbaepuere, ërei Saúl iñemuña reta jeieteño ipɨtu.
David taɨ reta Hebrón pe oa vae(1 Cr 3.1-4)2Oa David taɨ reta, oiko ramboeve Hebrón pe; taɨrɨpɨ ko jee Amnón, jae ko Ahinoam Jezreel pegua imembɨ;
3jare mokoía ko jee Quileab, Abigail imembɨ, jae ko Nabal amɨri Carmel pegua jembirekogüe; mboapɨa jee Absalón, Maaca imembɨ; Maaca ko Talmai mburuvicha guasu Gesur pegua tayɨ;
4irundɨa jee Adonías, Haguit imembɨ; pandepoa jee Sefatías, Abital imembɨ;
5ovaa jee Itream, Egla imembɨ. Kuae reta oa David pe Hebrón pe.
Abner oñemoïru David ndive Hebrón pe6Jare oime jekuaeño oñeraro Saúl iñemuña reta David iñemuña reta ndive; jare Abner imbaepuere okuakuaa Saúl iñemuña reta re.
7Jare Saúl amɨri jembirekogüe, metei kuña güɨrekoiño vae, Rizpa jee vae, jae ko Aja tayɨ; jókuae kuña Abner güɨroke. Jáeramo, Is-boset omboeta Abner pe, jei:
—¿Maera pa reroke cherugüe jembireko?
8Jare Abner iyarasɨ yae, jókuae Is-boset omboeta chupe vae re, jare jei:
—¿Yaɨmba oyeokuai Judá pe vae pa che? Che anoi mboroparareko nderu Saúl iñemuña reta re, jëtara reta re jare ivɨa-ïru reta re, jare mbaetɨ romee David ipo pe. ¿Jare añave nde chemboyoa reï kuae kuña ndive?
9¡Tumpa täta toiporarauka cheve mbaetɨ yave ayapo David pe, Tumpa güɨrökuavee jee re ae chupe vae,
10mbaetɨ yave apɨ̈ro mborookuaía Saúl
15Jayave Is-boset omondo opɨ̈rouka Mical, ime Paltiel güi, Paltiel ko jae Lais taɨ;
16ërei Paltiel ojo jembireko jaɨkue; oäpiro reve, ojo regua oväe Bahurim pe. Jare joko pe Abner jei chupe oyerova ye vaerä; jare Paltiel oyerova ye.
17Abner omomiari Israel iñemuña itenondegua reta, jei reve: “Ɨma ma peipota tëi David oiko vaerä peruvicha guasurä.
18Añave, ou oväe ara peyapo vaerä peruvicha guasurä; echa yandeYa omomiari David, omombeu reve chupe kërai David rupi oepɨta Israel iñemuña reta, filisteo reta ipo güi jare opaete ïru jovaicho reta ipo güi.”
19Abner omomiari vi Benjamín iñemuña reta; jare Abner ojo Hebrón pe omombeu David pe, Israel jare Benjamín iñemuña reta iyemongeta.
20Ojo oväe Abner veinte kuimbae reta ndive David pɨri Hebrón pe; jare David oyapo arete okaru vaerä Abner ndive jare jupiegua reta ndive.
21Jaɨkue rupi Abner jei David pe:
—Jaema ajata, ajata amboatɨ vaerä opaete Israel iñemuña reta, ñogüɨnoi reta vaerä nde ndive, jökorai reï vaerä mburuvicha guasurä ndepɨa jemimbota rupi kavi.
Jare David omboyupavo Abner, jare jae ojo ipɨakatu reve kavi.
Joab oyuka Abner22Jare jaɨkue ñoete yogüeru Joab jare kuimbae reta David jupiegua reta omaepɨ̈roa güi, güeru reta jeta mbaembae jovaicho reta güi opɨ̈rogüe. Jare Abner mbaetɨ ma oï David ndive Hebrón pe, echa omboyupavo ma yepe omondo mbɨakatu reve.
23Jare Joab ou oväe ñoete omombeu reta chupe Abner Ner taɨ ou mburuvicha guasu pɨri vae, jare ojo ye mbɨakatu ndive mburuvicha guasu omboyupavo güire.
24Jayave Joab ojo mburuvicha guasu oïa pe, jare jei chupe:
—¡Cheruvicha guasu! Abner ou ndépɨri, jare ¿maera pa remaeño ojo ye?
25¿Mbaetɨ pa reikuaa, kuae Abner, Ner taɨ ou ko ndembotavɨ vae, ou ko omae opaete mbaembae reyapo vae re?
26Jare Joab oë David oïa güi ñoete omondo ñee jerajaa reta Abner jaɨkue; jare jae reta omboyerova ye ɨkua Sira güi, David oikuaambae reve.
27Jare Abner ou oväe Hebrón pe yave, Joab güɨraja tëta jöke güi ïkotɨa imiari vɨari vaerä jae ndive; jare joko pe oikutu jɨe pe oyuka, oyepɨ vaerä jese tɨvɨ Asael imano re.
28David oikuaa yave kuae regua jei: “Che jare cheporookuaía mbaetɨ ko chereko Abner, Ner taɨ imano re.
29¡Joab jare tu iñemuña reta re toa teko; toime avei jo pe oiporara tugüɨ vae, ani pire mbaerasɨ ókui vae ani itɨmaka oikomegua vae, ani oyeyukauka vae ani oata tembíu re vae!”
30Jökorai Joab jare tɨvɨ Abisai oyuka reta Abner, echa Abner oyuka jae reta tɨvɨ Gabaón pe oñeraro reta yave.
31Jayave David jei Joab pe jare opaete jupiegua reta pe: “Pemondoro peremimonde jare peyemonde temimonde mbɨatɨtɨ pegua pe, Abner imano re.” Jare mburuvicha guasu David ojo oiko tëogüe jaɨkue.
32Jare oñotɨ reta Abner jetegüe Hebrón pe; jare mburuvicha guasu täta oäpiro Abner, jare oyaeo vi opaete vae reta.
33Jare mburuvicha guasu David oäpiro Abner jei reve:
“¿Abner, maera pa ko remano oipotagüe omano rami,
34mbaetɨ reve ndepo reta oñeapɨti,
jare ndepɨ reta mbaetɨ reve vi oñeapɨti tëi?
¡Remano, ipɨapochɨ vae reta ipo pe omano vae rami!”
Jare opaete vae reta jeiete oäpiro.
35Jaɨkue rupi yogüɨraja tëi omoñera David okaru vaerä, ndei pɨ̈tu mbove, ërei jae jei Tumpa jee re:
—¡Tumpa täta toiporarauka cheve akaru yave ani jau mbae ndei pɨ̈tu mbove yave!
36Jare opaete vae oikuaa jókuae yave ikavi chupe reta, echa opaete mbae mburuvicha guasu oyapogüe ikavi chupe reta.
37Jare jókuae ara opaete vae Israel iñemuña oikuaa mbaetɨ yepe mburuvicha guasu oyukauka Abner vae.
38Jare mburuvicha guasu jei vi imborɨa reta pe:
—Mburuvicha ikavigüe ko omano Israel pe kuae ara.
39Jáeramo, che chepɨtu ko añeväe añave, yepe tëi mburuvicha guasurä ayeparavo aï; echa kuae kuimbae reta, Sarvia imembɨraɨe reta jeko pochɨ yae ko chevegua. ¡YandeYa tomboekovia kuae ikavimbae oyapo vae reta pe!
Who We AreWhat We EelieveWhat We Do
2025 by iamachristian.org,Inc All rights reserved.