1V roku stošesťdesiat vystúpil Alexander Epifanés, syn Antiocha, a zmocnil sa Ptolemaidy. Prijali ho a on tam začal kraľovať.
2Počul o tom kráľ Demetrios a zhromaždil veľmi mnoho vojska a vyrazil do boja proti nemu.
3Vtedy Demetrios poslal Jonatánovi priateľský list, v ktorom mu lichotil.
4Povedal si totiž: „Ponáhľajme sa uzavrieť s ním mier, skôr než ho uzavrie on s Alexandrom proti nám.
5Môže sa totiž rozpomenúť na všetko zlo, ktoré sme spôsobili jemu, jeho bratom a jeho národu.“
6Dal mu teda právo zhromažďovať vojenskú moc, pripravovať zbrane a byť jeho spojencom. Rozkázal, aby Jonatánovi vydali rukojemníkov, ktorí boli v pevnosti.
7Jonatán prišiel do Jeruzalema a nahlas prečítal tento list celému ľudu a aj tým, čo boli v pevnosti.
8Tí sa veľmi preľakli, keď sa dopočuli, že kráľ mu dal moc zhromaždiť vojsko.
9Posádka pevnosti vydala Jonatánovi rukojemníkov a on ich odovzdal ich rodinám.
10Jonatán sa usadil v Jeruzaleme. Začal stavať a obnovovať mesto.
11Robotníkom prikázal, aby vybudovali hradby a aby celý vrch Sion dookola opevnili kamennými kvádrami. Urobili tak.
12Cudzinci, ktorí boli v pevnostiach, ktoré vybudoval Bakchides, utiekli.
13Každý opustil svoje miesto a odišiel do vlastnej krajiny.
14Len v Betsure nechal niektorých z tých, čo opustili zákon a jeho nariadenia, lebo to bolo pre nich miesto útočiska.
15Kráľ Alexander sa dopočul o sľuboch, ktoré Demetrios poslal Jonatánovi. Rozprávali mu aj o bojoch a hrdinských činoch, ktoré vykonal Jonatán a jeho bratia, i o strastiach, ktoré si vytrpeli.
16Vtedy povedal: „Sotva nájdeme niekoho, ako je on, získajme si ho teda za priateľa a spojenca.“
17Napísal a poslal mu list tohto znenia:
18„Kráľ Alexander posiela pozdrav bratovi Jonatánovi.
19Počuli sme o tebe, že si mocný muž plný sily a že si hoden byť naším priateľom.
20Dnes sme ťa ustanovili za veľkňaza tvojho ľudu. Budeš sa nazývať Priateľ kráľa. Zmýšľaj ako my a zachovávaj priateľstvo voči nám.“ K tomu mu poslal purpurové rúcho a zlatú korunu.
21Vtedy si Jonatán obliekol posvätné rúcho. Bolo to v siedmom mesiaci roku stošesťdesiat na slávnosť Stánkov. Zhromaždil vojenskú moc a pripravil mnoho zbraní.
Demetriova ponuka22Keď sa o tom dozvedel Demetrios, zarmútil sa a povedal:
23„Akú chybu sme urobili, že nás Alexander predbehol a zaistil si priateľstvo Židov a ich podporu?
24Aj ja im napíšem dojemný list s pochvalným uznaním a s prísľubmi darov, aby stáli na mojej strane a pomáhali mi.“
25A poslal im posolstvo tohto znenia: „Kráľ Demetrios posiela pozdrav židovskému národu.
50Urputne bojoval až do západu slnka. V ten deň padol aj Demetrios.
Sobáš Alexandra a Kleopatry51Potom Alexander poslal k egyptskému kráľovi Ptolemaiovi poslov s týmto posolstvom:
52„Vrátil som sa do svojho kráľovstva a zasadol som na trón svojich otcov. Ujal som sa vlády, rozdrvil som Demetria a zmocnil som sa našej krajiny.
53Dal som sa do boja proti nemu, jeho i jeho vojsko sme rozdrvili a zasadli sme na trón jeho kráľovstva.
54Uzavrime teraz priateľstvo. Daj mi za ženu svoju dcéru, a tak sa stanem tvojím zaťom. Tebe i jej dám dary, hodné oboch.“
55Kráľ Ptolemaios odpovedal takto: „Šťastný deň, keď si sa vrátil do krajiny svojich otcov a posadil si sa na trón ich kráľovstva.
56Urobím teraz tak, ako si napísal, ale príď mi naproti do Ptolemaidy, aby sme sa osobne stretli. Stanem sa tvojím tesťom, ako si povedal.“
57Vtedy Ptolemaios vyšiel z Egypta i so svojou dcérou Kleopatrou; v roku stošesťdesiatdva prišli do Ptolemaidy.
58Kráľ Alexander mu vyšiel v ústrety. Ptolemaios mu dal svoju dcéru Kleopatru a vystrojil jej v Ptolemaide svadbu s takou veľkou slávou, akú majú králi.
Jonatán v Ptolemaide59Potom kráľ Alexander napísal Jonatánovi, aby prišiel a stretol sa s ním.
60Jonatán slávnostne odišiel do Ptolemaidy a stretol sa s oboma kráľmi. Im aj ich priateľom dal striebro, zlato a mnoho darov. Tak si získal ich priazeň.
61Proti nemu sa však spojili ničomníci z Izraela, mužovia, ktorí stáli mimo zákona, aby ho očiernili, ale kráľ na nich nedbal.
62Kráľ rozkázal, aby sňali z Jonatána jeho rúcho a obliekli ho do purpuru. Kráľov rozkaz vyplnili. prišiel Demetriov syn Demetrios z Kréty do krajiny svojich otcov.
68Dopočul sa o tom kráľ Alexander, veľmi ho to zarmútilo a vrátil sa do Antiochie.
69Demetrios ustanovil Apollónia za správcu Koilesýrie; ten zhromaždil veľké vojsko, utáboril sa pred Jamniou a veľkňazovi Jonatánovi poslal posolstvo tohto znenia:
70„Ty jediný si sa postavil proti nám. Pre teba som sa dostal do hanby a posmechu. Prečo práve ty uplatňuješ moc proti nám v horských oblastiach?1Krľ 20,23
71Ak sa spoliehaš na svoje vojenské oddiely, zostúp k nám na rovinu a tu si zmerajme sily, lebo na mojej strane je vojenská moc miest.
72Len sa opýtaj a dozvieš sa, kto som ja a ostatní, ktorí nám pomáhajú. Povedia, že proti nám nemôžete obstáť, lebo tvoji otcovia už dva razy boli zahnaní na útek vo vlastnej krajine.1Sam 4,1-11; 31,1-7
73Ani teraz nebudeš vládať proti toľkej jazde a vojsku obstáť na rovine, kde niet kameňa ani skaly, ani miesta na útek.“
74Keď Jonatán počul Apollóniove reči, bol do krajnosti pobúrený. Vybral si desaťtisíc mužov a vytiahol z Jeruzalema. Jeho brat Šimon mu vyšiel v ústrety na pomoc.
75Utáboril sa pri Joppe. Obyvatelia pred ním zamkli mesto, keďže v Joppe bola Apollóniova posádka. Jonatánovi vojaci sa teda dali do boja proti mestu.
76Obyvatelia sa naľakali a otvorili brány. Jonatán sa zmocnil Joppe.
77Keď sa o tom dopočul Apollónios, zobral tritisíc jazdcov a veľké vojsko a vyšiel k Azótu, akoby chcel tadiaľ prejsť. No súčasne prenikol na rovinu, pretože mal mnoho jazdcov a spoliehal sa na nich.
78Jonatán sa hnal za ním do Azótu a vojská sa dali do boja.
79Apollónios v úkryte nechal tisíc jazdcov v ich tyle.
80Jonatán zbadal, že za ním je záloha. Obkľúčili jeho vojsko a od rána do večera ostreľovali šípmi jeho ľud.
81No ľud vydržal, ako prikázal Jonatán, až sa kone nepriateľov unavili.
82Vtedy vyviedol Šimon svoje vojsko a napadol nepriateľský šík, lebo jazda už bola unavená. Porazil ich a oni utiekli.
83Jazda sa roztrúsila po rovine. Tak utiekli do Azótu a vošli do Bét-Dagónu, svojej modlárskej svätyne, aby sa zachránili.1Sam 5,1-5
84Vtedy Jonatán podpálil Azót a mestá okolo neho. Vyplienil ich a ohňom spálil aj chrám Dagóna, i tých, čo doň utiekli.
85Tých, čo padli mečom, spolu so spálenými, bolo asi osemtisíc mužov.
86Potom Jonatán odtiaľ odišiel a utáboril sa pred Aškalónom. Obyvatelia mesta vyšli a vítali ho s veľkou slávou.
87Nato sa Jonatán s veľkou korisťou vrátil do Jeruzalema spolu so svojimi ľuďmi.
88Keď sa kráľ Alexander dozvedel o týchto udalostiach, ešte slávnostnejšie si uctil Jonatána.
89Poslal mu zlatú sponu, ako je zvykom obdarovať kráľovských príbuzných. Dal mu aj Ekrón a celé jeho územie do vlastníctva.
Who We AreWhat We EelieveWhat We Do
2025 by iamachristian.org,Inc All rights reserved.
