Sudcov 5 - Slovak Interconfessional Translation (with DC)（SEBDC）

Víťazná pieseň Debory

1Vtedy spievala Debora s Barákom, Abinoamovým synom, túto pieseň:

2„Dobrorečte Hospodinovi

za to, že vodcovia sa chopili vedenia v Izraeli,

za to, že ľud dobrovoľne povstal.

3Počúvajte, králi,

zbystrite sluch, kniežatá!

Zaspievam Hospodinovi,

zaspievam žalm Hospodinovi, Bohu Izraela.

4Hospodin, keď si vyšiel zo Seíru,

keď si šiel z Edómskych strání,

zachvela sa zem,

z neba padali kropaje,

z oblakov sa liala voda.

5Vrchy sa klátili pred Hospodinom, Bohom zo Sinaja,

pred Hospodinom, Bohom Izraela.

6Za čias Anátovho syna Šamgara,

za dní Jael

boli opustené cesty,

ľudia chodievali bočnými cestami.

7Vidiek zostal pustý,

dediny v Izraeli boli ako vymreté,

kým som nepovstala ja, Debora,

kým som nepovstala ja, matka v Izraeli.

8Ľud si zvolil nových bohov,

v bránach mesta sa rozpútal boj;

no nebolo vidieť štít ani kopiju

pri štyridsaťtisícovom dave Izraela.

9Moje srdce patrí vodcom Izraela,

dobrovoľníkom ľudu!

Velebte Hospodina,

10vy, ktorí jazdíte na svetlohnedých osliciach,

sedávate na kobercoch,

aj vy, ktorí chodíte na cestách: Uvažujte!

11Pripojte sa k jasotu pri napájadlách;

tam sa oslavuje spravodlivosť Hospodina,

jeho spravodlivé skutky

v prospech vidiečanov v Izraeli.

Vtedy Hospodinov ľud zišiel k bránam.

12Prebuď sa, prebuď, Debora,

prebuď sa, prebuď a zaspievaj pieseň!

Vstaň, Barák, odveď ako svojich zajatcov

tých, čo zajímali teba, syn Abinoama!

13K bránam vtedy zostúpil zvyšok

vznešeného ľudu,

Hospodinov ľud zostúpil so mnou

medzi hrdinov.

14Efrajimovi potomkovia bojovali proti Amalékovi,

za tebou zostúpil Benjamín so svojimi oddielmi.

Z Machíra zostúpili vodcovia

a zo Zebulúna tí, čo nosia žezlo.

15Jissachárove kniežatá s Deborou,

ako Jissachár, tak Barák,

sa vydali do údolia po jeho stopách.

V Rúbenových rodoch sa konali

dlhé porady.

16Prečo si zostal sedieť v ohradách,

počúvať bľakot stád?

V Rúbenových rodoch

sa konali dlhé porady.

17Gileád sa zdržiava za Jordánom

a prečo Dán zostal pri lodiach?

Ašér sa usadil na morskom pobreží

a pokojne býva v jeho zátokách.

18Zebulún je ľud, čo opovrhol smrťou,

podobne aj Naftali na vysokých stráňach.

19Prišli králi a bojovali,

vtedy bojovali kanaánski králi

v Taanachu pri vodách Megidda,

ale striebro si neukoristili.

20Hviezdy z neba bojovali,

zo svojich dráh bojovali proti Siserovi.

21Kišónsky potok ich odplavil,

ten odveký potok je Kišón.

Smelo vykroč, duša moja!

22Vtedy dupotali konské kopytá,

vtedy cválali jeho silní.

23Preklínajte Meróz, vraví Hospodinov anjel,

prekľajte, prekľajte jeho obyvateľov,

lebo neprišli na pomoc Hospodinovi,

na pomoc Hospodinovi medzi hrdinami!

24Buď medzi ženami požehnaná Jael,

žena Kénitu Chebera,

nad ženy v stanoch buď požehnaná!

25Vodu si žiadal, podala mu mlieko

a v čaši kniežacej doniesla smotanu.

26Ruku vystrela, uchopila kolík,

pravicou svojou ťažké kladivo,

udrela Siseru, rozbila mu hlavu,

prerazila mu sluchy.

27Padol jej k nohám,

zrútil sa, vystrel sa.

K jej nohám sa zvalil, padol.

Kde klesol, padol zabitý.

28Cez okno hľadí a volá

spoza mreže Siserova matka:

Prečo tak otáľa návrat jeho voza,

prečo len mešká hrkot jeho záprahov?

29Odpoveď prišla z úst jej najmúdrejších kňažien,

ich slová si pripomína sama:

30Určite sa delia o získanú korisť:

jednu či dve zajatkyne pre muža,

korisť pestrých rúch pre Siseru,

korisť pestrých šiat,

jednu-dve pestro tkané šatky na môj krk.

31Tak nech hynú

všetci tvoji nepriatelia, Hospodin!

Tí však, čo ho milujú,

budú ako slnko pri východe vo svojej sile.“

V krajine bol potom pokoj štyridsať rokov.