1Keď Cerujin syn Joáb vytušil, že sa kráľovi po Absolónovi cnie,
12Žena pokračovala: „Dovoľ svojej služobnici, aby smela niečo povedať svojmu pánovi, kráľovi.“ Ten povedal: „Hovor!“
13Žena sa spýtala: „Prečo zamýšľaš podobne proti Božiemu ľudu? Keď sa kráľ takto vyjadril, sám si priznáva vinu, že neumožnil návrat zapudeného.
21Kráľ povedal Joábovi: „Dobre, vybavím túto vec. Choď a priveď späť mladého Absolóna.“
22Joáb padol tvárou na zem, klaňal sa a ďakoval kráľovi. Povedal: „Dnes spoznáva tvoj služobník, že našiel u teba, môj pán a kráľ, priazeň, lebo kráľ vyhovel prosbe svojho služobníka.“
23Nato Joáb prišiel do Gešúru a priviedol Absolóna do Jeruzalema.
25V celom Izraeli nebol nikto taký krásny a obdivovaný ako Absolón. Od hlavy po päty nemal chybu.
26Vždy koncom roka si dával ostrihať hlavu. Dával sa strihať, lebo ho vlasy obťažovali. Ostrihané vlasy z jeho hlavy vážili totiž dvesto šeklov kráľovskej váhy.
27Absolónovi sa narodili traja synovia a jedna dcéra menom Tamar. Bola to krásna žena.
28Dva roky býval Absolón v Jeruzaleme bez toho, aby kráľa uvidel.
29Absolón vyzýval Joába, aby šiel s posolstvom ku kráľovi, ale ten nechcel k nemu ísť. Odkázal aj po druhý raz, no ani tak nechcel ísť.
30Potom povedal svojim sluhom: „Pozrite sa, Joábovo pole susedí s mojím a je tam jačmeň. Choďte ho podpáliť!“ Absolónovi sluhovia to pole podpálili.
31Nato Joáb zašiel do Absolónovho domu a spýtal sa ho: „Prečo mi tvoji sluhovia podpálili pole?“
32Absolón odvetil Joábovi: „Odkázal som ti predsa, aby si prišiel sem. Chcel som ťa poslať ku kráľovi so žiadosťou: ‚Prečo som vlastne prišiel z Gešúru? Lepšie by mi bolo, keby som tam bol ešte zostal.‘ Teraz však chcem vidieť kráľovu tvár. Ak som vinný, nech ma dá zabiť.“
33Joáb predstúpil pred kráľa a oznámil mu to. Kráľ si predvolal Absolóna. Ten prišiel ku kráľovi, poklonil sa mu tvárou po zem a kráľ Absolóna pobozkal.
Who We AreWhat We EelieveWhat We Do
2025 by iamachristian.org,Inc All rights reserved.
