1V roku stopäťdesiatjeden utiekol z Ríma Seleukov syn Demetrios. S niekoľkými mužmi vystúpil do prímorského mesta a začal tam kraľovať.
2Keď vošiel do kráľovského domu svojich predkov, vojsko zajalo Antiocha a Lysiasa, aby mu ich predviedli.
3Dozvedel sa o tom a povedal: „Neukazujte mi ich tváre!“
4Vojaci ich zabili a Demetrios zasadol na trón svojho kráľovstva.
5Vtedy prešli k nemu všetci nešľachetní a bezbožní mužovia z Izraela. Viedol ich Alkimos, ktorý chcel byť veľkňazom.
6U kráľa žalovali na ľud: „Júda a jeho bratia zahubili všetkých tvojich priateľov a nás vyhnali z vlastnej krajiny.
7Teraz teda pošli muža, ktorému dôveruješ. Nech príde a vidí celé to spustošenie, ktoré Júda spáchal na nás i na kráľovej krajine. Nech potrestá ich aj všetkých, čo im pomáhali.“
8Kráľ si vybral Bakchida, jedného zo svojich priateľov, ktorý spravoval územie za riekou, bol vážený v kráľovstve a verný kráľovi.
9Poslal Bakchida i bezbožníka Alkima, ktorého ustanovil za veľkňaza, a prikázal mu, aby vykonal pomstu na Izraelitoch.
10Obaja vyrazili a vtrhli s veľkým vojskom do judskej krajiny. Vtedy poslali poslov k Júdovi a jeho bratom, aby ich podviedli cez ponuku mieru.
11Tí však nedbali na ich reči. Videli totiž, že prišli s veľkým vojskom.
12U Alkima a Bakchida sa zhromaždila skupina zákonníkov, aby našli spravodlivé riešenie.
13Medzi synmi Izraela boli na poprednom mieste chasidi, ktorí sa usilovali o zmier medzi nimi., vyšiel tvoj anjel a pozabíjal z nich stoosemdesiatpäťtisíc.2Krľ 18,17.35; 19,35
42Rozdrv tak dnes tento vojenský tábor pred nami. Nech tí, čo ostanú, spoznajú, že Nikanor sa rúhal tvojej svätyni. Súď ho podľa jeho zloby!“
43Vojská na seba narazili v boji v trinásty deň mesiaca adár. Nikanorovo vojsko bolo rozdrvené. On sám ako prvý padol v boji.
44Keď jeho vojsko videlo, že Nikanor padol, odhodili zbrane a dali sa na útek.
45Júdovi vojaci ich prenasledovali až po Gazaru, čo je vzdialenosť jednodňového pochodu z Adasy. Za nimi trúbili na poľniciach.
46Vtedy vyšli ľudia zo všetkých okolitých judských dedín a z boku ich napádali. Obrátili sa síce späť, no všetci padli mečom. Neostal z nich ani jeden.
47Potom Židia pobrali ich výzbroj a zmocnili sa koristi. Nikanorovi uťali hlavu a pravú ruku, ktorú kedysi povýšenecky vystieral, vzali ich a verejne vystavili v Jeruzaleme.
48Vtedy sa ľud veľmi radoval — ten deň slávili ako deň veľkej radosti.
49Stanovili, že každoročne budú svätiť tento deň trinásteho adára.
50Potom judská krajina žila krátky čas v pokoji.
Who We AreWhat We EelieveWhat We Do
2025 by iamachristian.org,Inc All rights reserved.
