Jeremiáš 14 - Slovak Interconfessional Translation (with DC)（SEBDC）

Veľké sucho

1Slovo, ktoré povedal Hospodin Jeremiášovi o suchu:

2„Smúti Júda,

tí, čo sú v jeho bránach, sú unavení

a sedia v smútku na zemi.

Ozýva sa bolestný výkrik Jeruzalema.

3Ich vznešení ľudia

poslali sluhov po vodu,

tí šli k cisternám,

vodu nenašli

a vrátili sa s prázdnymi nádobami.

Sú zahanbení a potupení,

zahaľujú si hlavy,

4pretože pôda je dopraskaná,

lebo nebolo dažďa v krajine;

roľníci sú zahanbení,

zahaľujú si hlavy.

5Aj jelenica na poli rodí,

no opúšťa mláďa,

lebo niet zelene.

6Divé osly stoja na holiach,

lapajú vzduch ako šakaly.

Oči im hasnú,

lebo niet zelenej potravy.

7Ak naše viny hovoria proti nám,

konaj, Hospodin, kvôli svojmu menu.

Veď mnoho je našich odvrátení,

ktorými sme sa prehrešili proti tebe.

8Nádej Izraela,

jeho záchranca v čase úzkosti,

prečo si v krajine ako cudzinec,

ako pútnik, čo sa uchýli na noc?

9Prečo si ako zastrašený človek,

ako silák, ktorý nevládze zachrániť?

Hospodin, ty si medzi nami,

voláme sa podľa tvojho mena,

neopúšťaj nás!“

10Takto hovorí Hospodin o tomto ľude: „Radi sa potulujú, nohy si nešetria. Hospodin nemá v nich záľubu, teraz si spomenul na ich vinu a trestá ich hriechy.“

Proti falošným prorokom

11Hospodin mi povedal: „Neprihováraj sa za dobro tohto ľudu!

13Povedal som: „Ach, Pane, Hospodin, proroci im hovoria: ‚Neuvidíte meč, nepostihne vás hladomor, lebo vám dám pravý pokoj na tomto mieste.‘“

14Hospodin mi odpovedal: „Proroci v mojom mene prorokujú lož. Neposlal som ich, nič som im neprikázal ani som k nim nehovoril. Prorokujú vám falošné videnie, ničomné veštenie a výmysly svojho srdca.“Prorokov žiaľ

17Povieš im túto reč:

„Moje oči ronia slzy

a slzia v noci i vo dne,

pretože pannu, dcéru môjho ľudu,

postihla veľká skaza,

veľmi bolestná rana.

18Ak vyjdem na pole,

hľa, prebodnutí mečom;

ak vojdem do mesta,

hľa, muky od hladu!

Veď prorok i kňaz

chodia bezradne po krajine.

Žiaľ ľudu

19Azda si celkom zavrhol Júdu

alebo sa tvojej duši zošklivil Sion?

Prečo si nás zbil

a niet pre nás uzdravenia?

Čakáme na pokoj, dobra však niet,

na čas uzdravenia, ale tu je hrôza.

20Poznáme, Hospodin, svoju vinu,

zlobu našich otcov,

veď sme hrešili proti tebe.

21Nezavrhni nás pre svoje meno,

neznevažuj trón svojej slávy!

Pamätaj na svoju zmluvu s nami

a nezruš ju!

22Či sú medzi ničotnými modlami národov také,

ktoré dávajú dážď?

Alebo dajú nebesia pŕšky?

Či nie si to ty, Hospodin, Bože náš?

V teba dúfame,

lebo ty si utvoril toto všetko.“