1Prorockí učeníci navrhli Elizeovi: „Ako vidno, miesto, kde s tebou bývame, je nám pritesné.
2Poďme k Jordánu a donesme si odtiaľ každý po jednom brvne a urobme si tam miesto na bývanie.“ Povedal: „Choďte!“
3Tu sa niekto ohlásil: „Prosím, poď aj ty so svojimi služobníkmi.“ Odvetil: „Pôjdem.“
4Šiel s nimi. Keď prišli k Jordánu, stínali stromy.
5Ako tak jeden stínal strom, železná časť sekery mu odpadla do vody. Nato s krikom zvolal: „Môj pán, bola vypožičaná!“
6Boží muž sa spýtal: „Kam spadlo to železo?“ Ukázali mu to miesto. Nato okliesnil konár, hodil ho ta a železo sa vynorilo.
7Povedal: „Zdvihni si ho!“ Ten sa načiahol a vzal si ho.
Elizeus zajíma Sýrčanov8Keď sýrsky kráľ viedol vojnu proti Izraelu, radieval sa so svojimi služobníkmi o presnom mieste táborenia.
9Boží muž však izraelského kráľa varoval: „Vyhýbaj sa tomu miestu, lebo ta zostúpili Sýrčania.“
10Izraelský kráľ vyslal hliadku na miesto, ktoré mu Boží muž označil a pred ktorým ho varoval, takže bol ustavične v strehu.
11Tento výsledok znepokojoval sýrskeho kráľa. Zvolal si služobníkov a spýtal sa ich: „Neprezradíte, kto z našich má spojenie s izraelským kráľom?“
12Jeden z jeho služobníkov povedal: „Nikto, môj pán a kráľ. To Elizeus, prorok v Izraeli, prezrádza izraelskému kráľovi zámery, ktoré zostavuješ vo svojej spálni.“
13Nato rozkázal: „Choďte a zistite, kde sa práve zdržuje. Potom ho dám zatknúť.“ Hlásili mu: „Je práve v Dotáne.“
14Vyslal ta kone, bojové vozy a silný oddiel. Tí dorazili v noci a mesto obkľúčili.
15Včasráno vstal sluha Božieho muža. Keď vyšiel von, videl, že vojsko s koňmi a vozmi obkľučuje mesto. Jeho sluha mu povedal: „Beda, pán môj, čo si počneme?“
16Ten však odpovedal: „Neboj sa! Máme viac spojencov než oni.“
17Potom sa Elizeus modlil: „Hospodin, otvor mu, prosím, oči, aby videl.“ Tu otvoril Hospodin sluhovi oči a ten uvidel zrazu vrch plný koní a ohnivých vozov vôkol Elizea.
Who We AreWhat We EelieveWhat We Do
2025 by iamachristian.org,Inc All rights reserved.
