Izaiáš 2 - Slovak Interconfessional Translation (with DC)（SEBDC）

Mesiášske kráľovstvo pokoja

1Slovo o Judsku a Jeruzaleme, ktoré vo videní prijal Izaiáš, Amócov syn.

2V budúcich dňoch bude pevne stáť

vrch Hospodinovho domu

na vrchole hôr vyvýšený nad pahorky.

Budú k nemu prúdiť všetky národy

3a putovať mnohé kmene a povedia si:

„Poďme, vystúpme na Hospodinov vrch,

do domu Jákobovho Boha,

aby nás poučil o svojich cestách

a my budeme kráčať po jeho chodníkoch.“

Veď zo Siona vyjde zákon,

Hospodinovo slovo z Jeruzalema.

4On bude súdiť medzi národmi

a naprávať mnohé kmene,

takže si z mečov ukujú radlice,

zo svojich kopijí vinárske nože.

Národ proti národu nepozdvihne meč

a už sa nebudú cvičiť v boji.

5Povstaň, Jákobov dom,

kráčajme vo svetle Hospodina!Hospodinov deň

6Zavrhol si Jákobov dom, svoj ľud,

lebo má plno jasnovidcov z Východu

a veštcov ako Filištínci,

spolčujú sa s deťmi cudzincov.

7Jeho krajina je plná striebra a zlata,

nespočetné sú jeho poklady.

Jeho krajina je plná koní,

jeho vozom niet konca.

8Jeho krajina je plná modiel,

klaňajú sa dielu svojich rúk,

ktoré urobili ich prsty.

9Človek sa zohýna, každý sa klania,

ale ty im neodpusti!

10Vojdi do skaly, ukry sa do prachu

zo strachu pred Hospodinom,

pred slávou jeho vznešenosti.

11Pyšné oči človeka sa sklopia,

hrdosť ľudí bude pokorená.

V ten deň bude vyvýšený jedine Hospodin,

12lebo to bude deň Hospodina zástupov

proti všetkým pyšným a povýšeným,

aj proti všetkému vyvýšenému — to bude znížené.

13Proti všetkým libanonským cédrom,

vysokým a hrdým,

proti všetkým bášanským dubom,

14proti všetkým vysokým vrchom,

proti všetkým hrdým kopcom,

15proti každej vysokej veži,

proti každej kamennej hradbe,

16proti všetkým zámorským lodiam

a proti akejkoľvek honosnej kráse.

17Pokorená bude pýcha človeka

a ponížená bude povýšenosť ľudí.

V ten deň bude vyvýšený jedine Hospodin

18a modly úplne zmiznú.

19Vojdú do skalných jaskýň

a do dier pod povrchom

zo strachu pred Hospodinom

a pred velebou jeho slávy,

keď povstane, aby vydesil zem.

20V ten deň človek odhodí myšiam a netopierom

svojich strieborných a zlatých bôžikov,

ktorých si urobil, aby sa im klaňal.

21Zalezie do skalných trhlín

a do puklín brál

od strachu pred Hospodinom

a pred velebou jeho slávy,

až povstane, aby vydesil zem.

22Nemajte už nič s človekom,

ktorý žije. Veď za čo sa pokladá?