1Pre ziskuchtivosť zhrešili mnohí;
kto túži zbohatnúť, na nič neberie ohľad.
2Ako sa klin vráža do škáry medzi kameňmi,
tak sa hriech votrie do predaja a kúpy.
3Ak sa niekto nebude držať pevne bázne pred Pánom,
jeho dom bude rýchlo zborený.
4Ako pri osievaní zostanú na riečici smeti,
tak sa ukáže špina človeka pri jeho premýšľaní.
5Ako pec preverí hrnčiarove nádoby,
tak človeka preverí jeho uvažovanie.
6Ako ovocie stromu hovorí o tom, kto ho pestuje,
tak premýšľanie prezrádza úvahy srdca človeka.
7Nechváľ muža, skôr ako premýšľa,
lebo to je skúška pre ľudí.
8Ak sa budeš usilovať o spravodlivosť, dosiahneš ju
a oblečieš si ju ako slávnostné rúcho.
9Vtáky si sadajú k seberovným
a pravda sa vráti k tým, čo v nej žijú.
10Ako lev striehne na korisť,
tak hriech striehne na tých, čo páchajú neprávosť.
11Keď rozpráva zbožný, vždy je v tom múdrosť,
ale blázon sa mení ako fázy mesiaca.
12Neplytvaj časom medzi nerozumnými,
medzi rozumnými však zostaň čo najdlhšie.
13Reč hlupákov je odporná
a smejú sa v hriešnej roztopašnosti.
14Pri reči tých, čo často prisahajú, vstávajú dupkom vlasy,
pri ich hádkach si musíš zapchať uši.
15Škriepka pyšných vyústi do krviprelievania
a je utrpením počúvať ich vzájomné urážky.Prezrádzanie tajomstiev
16Kto prezrádza tajomstvá,
stráca dôveru a už si nenájde priateľa.
17Miluj priateľa a buď mu verný,
ak však prezradíš jeho tajomstvá, už za ním nebež.
18Veď ako človek stratil svojho mŕtveho,
tak si stratil priateľstvo blížneho.
19Akoby si vypustil vtáča zo svojej ruky,
tak si sa vzdal blížneho a už ho späť nezískaš.
20Nebež za ním, lebo už je ďaleko,
utiekol ako srnka z osídla.
21Lebo ranu možno obviazať a urážky odpustiť,
ale kto prezradil tajomstvá, ten už stratil nádej.
22Kto žmurká okom, kuje zlé veci
a kto ho pozná, odvráti sa od neho.
23Zoči-voči tebe oplývajú jeho ústa sladkosťou,
ba bude obdivovať tvoje slová,
ale potom obráti svoje ústa
a z tvojich vlastných slov bude škandál.
24Je veľa vecí, ktoré nenávidím, ale nič tak ako jeho;
a Pán ho bude tiež nenávidieť.
25Kto hádže kameň do výšky, hádže si ho na vlastnú hlavu,
kto rozdáva zákerné údery, zraní sám seba.
26Kto kope jamu, sám do nej spadne,
kto kladie pascu, sám v nej uviazne.
27Zlé činy, ktoré človek pácha, zvalia sa na neho,
ani nebude vedieť, odkiaľ to prichádza.
28Posmech a potupa stihne namysleného,
odplata bude na neho striehnuť ako lev.
29Do pasce sa chytia tí, čo sa radujú z pádu zbožných,
bolesť ich utrápi, skôr než zomrú.
Proti zvadám30Aj hnev a zúrivosť sú ohavnosti,
hriešnik sa nimi nechá ovládať.
Who We AreWhat We EelieveWhat We Do
2025 by iamachristian.org,Inc All rights reserved.
