1Keď Samuel zomrel, zhromaždil sa celý Izrael a oplakával ho. Pochovali ho v jeho dome v Ráme. Dávid potom vstal a odišiel na púšť Parán.
2Tam v Maóne bol veľmi bohatý muž, ktorý mal hospodárstvo v Karmeli. Mal tritisíc oviec a tisíc kôz a vtedy bol práve v Karmeli pri strihaní svojich oviec.
14Ktosi z mládencov však Nabálovu ženu Abigajil upozornil: „Len si pováž! Dávid nechal po posloch pozdraviť nášho pána z púšte, ale ten ich odbil.
15Tí muži sa k nám správali veľmi slušne. Neobťažovali nás a po celý čas, čo sme popri nich na poli chodievali, nič sa nám nestratilo.
16Po celý čas, čo sme pri nich pásli ovce, nám boli vo dne i v noci hradbou.
17Dôkladne teda pouvažuj, čo urobíš, lebo o záhube nášho pána a celej jeho rodiny sa už rozhodlo. On je však taký zloduch, že sa s ním nedá rozprávať“.
18Abigajil vzala rýchlo dvesto chlebov, dva mechy vína, päť pripravených oviec, päť seí praženého zrna, sto priehrští sušených hrozienok i dvesto priehrští lisovaných fíg. Naložila to na osly.
20Keď išla na oslovi a schádzala krytá vrchom, oproti nej práve zostupoval Dávid a jeho muži, takže sa s nimi stretla.
21Dávid práve hovoril: „Veru som nadarmo strážil všetko, čo má Nabál na púšti. Zo všetkého, čo má, sa mu nič nestratilo. Odplatil sa mi zlým za dobré.
22Nech Boh prísne potresce nepriateľov Dávida, ak zo všetkých Nabálových osôb mužského rodu niekoho ponechám do rána.“ a bláznovstvo je v ňom. Ja však, tvoja služobnica, som nevidela mládencov, ktorých si poslal, môj pane.
26Teraz však, môj pane, skutočnosť je taká, že ti Hospodin prekazil spáchať vraždu, aby si si sám vybavoval veci. Nech sú teda ako Nabál tvoji nepriatelia aj tí, čo sa snažia zahubiť môjho pána.
36Keď prišla Abigajil k Nabálovi, práve poriadal vo svojom dome hostinu, podobnú kráľovskej. Mal dobrú náladu a veľmi sa opil. Preto mu až do ranného svitu nič nepovedala.
37Ráno, keď Nabál vytriezvel, jeho žena mu vyrozprávala, čo sa stalo. Zrazu mu v hrudi zlyhalo srdce a stuhlo na kameň.
38Asi o desať dní Hospodin zasiahol Nabála, takže zomrel.
39Keď sa Dávid dopočul o Nabálovej smrti, zvolal: „Nech je zvelebený Hospodin, ktorý rozriešil spor pre urážku, ktorú vyslovil Nabál, a že svojmu služobníkovi zabránil spáchať zločin. Tým vrátil Hospodin Nabálovu zlobu na jeho vlastnú hlavu.“ Dávid vyslovil Abigajil svoje prianie vziať si ju za ženu.
Who We AreWhat We EelieveWhat We Do
2025 by iamachristian.org,Inc All rights reserved.