Daniel 4 - Slovak Interconfessional Translation (with DC)（SEBDC）

1„Ja, Nebukadnesar, som bezstarostne žil vo svojom dome, dobre sa mi darilo v mojom paláci.

8Strom rástol a mohutnel, jeho výška siahala k nebesiam

a bolo ho vidieť od konca celej zeme.

9Jeho lístie bolo nádherné a mal hojnosť plodov,

bol na ňom pokrm pre všetkých.

Pod ním našla tieň poľná zver a v jeho konároch prebývali nebeské vtáky.

Z neho sa živili všetky živé tvory.

10Opäť som mal videnia, ktoré mi prechádzali hlavou na mojom lôžku:

Hľa, strážca, svätý, zostúpil z nebies.

11Hlasno volal a hovoril:

‚Vytnite strom a osekajte mu konáre!

Straste jeho lístie a pozrážajte jeho plody!

Nech utečie zver spod neho aj vtáctvo z jeho konárov!

12Nechajte však v zemi peň aj s jeho koreňmi,

v obruči zo železa a z bronzu, v poľnej tráve.

Nech ho kropí nebeská rosa

a nech má so zverou podiel na zelenom poraste zeme.

13Nech sa jeho ľudské srdce premení,

nech dostane srdce zvieracie

a nech nad ním ubehne sedem období.

14Tento rozkaz je rozhodnutím strážcov,

požiadavka je slovom svätých,

takže živí môžu poznať,

že Najvyšší panuje v kráľovstve človeka,

že ho dáva, komu len chce,

a môže nad ním ustanoviť aj najbiednejšieho z ľudí.‘

15Tento sen som videl ja, Nebukadnesar, a ty, Béltšaccar, daj mi vysvetlenie, pretože nijaký z mudrcov môjho kráľovstva nebol schopný vysvetliť mi jeho význam. Ty to však vieš, lebo v tebe je duch svätých bohov.“

16Nato Daniel, ktorého meno je Béltšaccar, ostal na chvíľu vystrašený, vlastné myšlienky ho vyľakali. Kráľ mu povedal: „Béltšaccar, nech ťa neľaká sen a jeho výklad!“ Béltšaccar odpovedal: „Pán môj, nech sen ostane pre tvojich neprajníkov a jeho význam pre tvojich nepriateľov!

20Kráľ videl strážcu, svätého, zostupovať z nebies, ktorý hovoril: „Vytnite strom a zničte ho. Peň s jeho koreňmi však nechajte v zemi v obruči zo železa a z bronzu, v poľnej tráve, nech ho kropí nebeská rosa a nech má podiel so zverou, až kým nad ním neuplynie sedem období.“.

24Preto, kráľ, prijmi moju radu: Zanechaj svoje hriechy, konaj dobročinnosť a svoje previnenia nahraď milosrdenstvom voči chudobným, azda sa predĺži trvanie tvojho blaha.“

25To všetko postihlo kráľa Nebukadnesara.

26Keď sa kráľ po uplynutí dvanástich mesiacov prechádzal na streche kráľovského paláca Babylonu,

27hovoril: „Či toto nie je veľký Babylon, ktorý som vybudoval svojou veľkou mocou ako kráľovské sídlo slúžiace vznešenosti môjho majestátu?“

28Ešte bolo slovo v kráľových ústach, keď z neba zaznel hlas: „Týka sa to teba, kráľ Nebukadnesar: Kráľovstvo ti bolo odňaté!

31„Po uplynutí stanoveného času som ja, Nebukadnesar, pozdvihol oči k nebu a môj rozum sa mi vrátil. Dobrorečil som Najvyššiemu, chválil som a oslavoval večne živého,

lebo jeho vláda je večnou vládou

a jeho kráľovstvo trvá z pokolenia na pokolenie.

32Všetci, čo obývajú zem,

sú pred ním považovaní za nič,

on podľa svojej ľubovôle

nakladá s vojskom nebies a obyvateľmi zeme.

Nie je nik, kto by mu mohol v niečom zabrániť

alebo mu povedať: ‚Čo robíš?‘

33Vtedy sa mi vrátil rozum a ku vznešenosti môjho kráľovstva sa mi vrátil skvejúci sa majestát. Moji radcovia a veľmoži ma vyhľadali, opäť ma dosadili do môjho kráľovstva a k mojej predchádzajúcej veľkosti sa mi pridalo ešte viac.