1Hospodin, ty si môj Boh,
zvelebujem ťa, chválim tvoje meno,
lebo si uskutočnil obdivuhodné veci,
tvoje odveké plány sú verné a pravdivé.
2Veď si zmenil mesto na kopu trosiek,
opevnené mesto na zrúcaninu.
Paláca cudzincov v meste už navždy niet,
nebude vybudovaný.
3Preto ti mocný ľud bude vzdávať úctu,
mestá krutých národov sa ťa budú báť.
4Veď si bol pevnosťou pre chudobného,
baštou pre biedneho v jeho úzkosti,
úkrytom pred búrkou, tieňom v horúčave,
lebo dych tyranov je ako lejak, čo šľahá múr,
5ako horúčava na suchej zemi.
Umlčal si hluk cudzincov
ako páľavu v tieni mraku,
stlmil si spev tyranov.
6Hospodin zástupov pripravil
na tomto vrchu všetkým národom
hostinu s vyberanými jedlami a vínami,
s výdatnými jedlami a najlepšími vínami.
7Na tomto vrchu odstráni
závoj, ktorý zahaľuje všetkých ľudí,
prikrývku, čo zakrýva všetky národy.
8Navždy pohltí smrť
a Pán, Hospodin, zotrie
slzu z každej tváre,
odstráni potupu svojho ľudu z celej zeme,
lebo Hospodin prehovoril.
9V ten deň sa povie:
„Hľa, on je náš Boh,
v neho sme dúfali, on nás spasí!
On je Hospodin, v neho sme dúfali,
jasajme a radujme sa z jeho spásy!“
10Hospodinova ruka spočinie na tomto vrchu
a Moáb bude pošliapaný namiesto neho,
ako býva utlačená slama na hnojisku.
11Bude z neho naťahovať ruky,
ako ich rozťahuje plavec pri plávaní,
zrazí jeho pýchu aj šikovnosť jeho rúk.
12Tvoje vysoké opevnené múry zníži,
zrazí, zvrhne na zem až do prachu.
Who We AreWhat We EelieveWhat We Do
2025 by iamachristian.org,Inc All rights reserved.
