1Nato Jób odpovedal takto:
2„Veľa takého som už počul,
všetci ste len takí sužujúci tešitelia.
3Či už bude koniec rečiam do vetra,
alebo čo ťa dráždi, že sa ozývaš?
4Aj ja by som vedel hovoriť ako vy,
keby ste boli na mojom mieste,
hromadiť slová proti vám
a pokyvovať nad vami hlavou.
5Posilňoval by som vás ústami
a už pohyb mojich perí by vám uľavil.
6Ak prehovorím, moja bolesť nepoľaví,
ak prestanem, čoho sa tým zbavím?
7Veď práve teraz ma celkom vyčerpal.“
„Vyhubil si celé moje spoločenstvo.
8Schmatol si ma, stal si sa svedkom,
ktorý sa postavil proti mne,
moja bieda na mňa žaluje.“
9„Jeho hnev ma roztrhal, nenávidel ma
a škrípal na mňa zubami.
Môj nepriateľ zaostruje na mňa oči.
10Naširoko roztvorili proti mne ústa,
hanebne ma udierali po lícach,
všetci do jedného sa proti mne spolčujú.
11Boh ma vydáva napospas výrastkovi,
do rúk bezbožníkov ma odovzdáva.
12Bol som v bezpečí, ale mnou zatriasol,
chytil ma za šiju a roztrieskal,
postavil si ma ako terč,
13obkľučujú ma jeho lukostrelci,
krája moje obličky a nemá zľutovanie,
na zem vylieva moju žlč.
14Zasadzuje mi úder za úderom,
rúti sa proti mne ako bohatier.
15Na kožu som si ušil vrecovinu,
svoj roh som zaboril do prachu.
16Tvár mi sčervenela od plaču
a na viečkach mám tieň smrti,
17hoci v mojich dlaniach niet násilia
a moja modlitba je čistá.
18Zem, neprikry moju krv,
nech pre môj nárek niet úkrytu.
19Veď aj teraz — môj svedok je v nebesiach,
ten, čo sa za mňa prihovára, je na výsostiach.
20Priatelia sa mi vysmievajú,
moje oko roní slzy pred Bohom.
21Kiež niekto obháji muža pred Bohom,
človeka pred jeho priateľom.
22Veď prejde len niekoľko rokov
a vydám sa na cestu, z ktorej sa nevrátim.
Who We AreWhat We EelieveWhat We Do
2025 by iamachristian.org,Inc All rights reserved.
