1Kiežby som mal na púšti prístrešie,
kde nocujú pútnici,
aby som mohol opustiť svoj ľud
a odísť od neho.
Veď všetci sú cudzoložníci
a zberba zradcov.
2„Napínajú si jazyk ako luk,
klamstvo, nie však vernosť,
zavládlo v krajine.
Páchajú jeden zločin za druhým,
mňa však neuznávajú,“
znie výrok Hospodina.
3„Každý nech sa chráni pred svojím blížnym,
nedôverujte ani svojmu bratovi,
lebo každý brat je zbabelý podvodník
a každý priateľ prichádza a ohovára.
4Všetci sa navzájom podvádzajú,
nehovoria pravdu,
učia svoj jazyk hovoriť lož,
vyčerpávajú sa zvrátenosťou.
5Tvoj príbytok je uprostred podvodu.
Pri podvádzaní o mne nechcú vedieť,“
znie výrok Hospodina.
6Preto takto hovorí Hospodin zástupov:
„Hľa, ja ich tavím a skúmam,
veď akože mám konať
zoči-voči ich zločinnosti?
7Ich jazyk je smrtiaci šíp,
ich ústa hovoria lesť.
Pokoj, hovorí niekto priateľovi,
v srdci však chystá úklad.
8Či ich nemám za to potrestať,“
znie výrok Hospodina,
„azda sa nemám pomstiť
na takomto národe?Žalospev
9Plačem a bedákam nad vrchmi
a nad pastvinami púšte žalostím,
nikto tade neprejde, lebo sú vypálené,
nepočuť hlas stád,
od nebeských vtákov až po dobytok,
všetko sa rozpŕchlo, odišlo.
10Jeruzalem obrátim na rumovisko,
na príbytok šakalov.
Z judských miest urobím
neobývanú pustatinu.“
11Kto je taký múdry,
že si to vezme k srdcu a oznámi,
čo mu hovorili Hospodinove ústa?
Prečo hynie krajina
ako vypálená púšť,
cez ktorú nikto neprejde?
12Hospodin povedal: „Pretože opustili môj zákon, ktorý som im dal, neposlúchali ma a nešli za mnou,
16Takto hovorí Hospodin zástupov:
„Uvažujte a zavolajte nariekajúce ženy, nech prídu
a po najmúdrejšie pošlite, aby prišli.
17Nech sa ponáhľajú a nad nami nariekajú,
nech naše oči ronia slzy
a nech kvapká voda spod našich mihalníc.
18Veď nárek počuť zo Siona:
‚Akí sme zničení
a veľmi zahanbení!
Krajinu musíme opustiť,
naše príbytky sú vyvrátené.‘
19Počujte, ženy, slovo Hospodina,
vaše uši nech prijímajú slová jeho úst.
Naučte svoje dcéry nariekať
a každá svoju priateľku žalostiť.
20Veď smrť vchádza cez naše okná,
vniká do našich palácov,
kynoží deti z ulice
a mladíkov z námestí.“
21Vrav: Takto znie výrok Hospodina:
„Ľudské mŕtvoly ako hnoj
padajú na pole,
ako snop za žencom
a nikto ich nezbiera.“
22Takto hovorí Hospodin:
„Múdry nech sa nechváli svojou múdrosťou,
silák nech sa nehonosí svojou silou
a boháč svojím bohatstvom.
23Kto sa však chváli, nech sa chváli tým,
že je rozumný a pozná mňa,
lebo ja som Hospodin, ktorý uskutočňuje
milosrdenstvo, právo a spravodlivosť na zemi,
veď v tom mám záľubu,“ znie výrok Hospodina.
24„Hľa, blíži sa čas,“ znie výrok Hospodina, „keď potrestám všetkých, ktorí, hoci sa dávajú obrezať, predsa sú neobrezaní:
Who We AreWhat We EelieveWhat We Do
2025 by iamachristian.org,Inc All rights reserved.
