Jeremiáš 8 - Slovak Interconfessional Translation (with DC)（SEBDC）

1V tom čase,“ znie výrok Hospodina, „vyberú kosti judských kráľov, kosti kniežat, kosti kňazov, kosti prorokov, kosti obyvateľov Jeruzalema z ich hrobov

2a rozložia ich pred slnkom, mesiacom a celým nebeským zástupom, ktoré milovali, ktorým slúžili, s ktorými chodili, ktorých sa vypytovali a ktorým sa klaňali. Nepozbierajú ich, ani nepochovajú, poslúžia ako hnoj na pole.

5Prečo sa tento ľud,

odpadnutý Jeruzalem,

sústavne odvracia?

Pridržiavajú sa klamstva

a zdráhajú sa obrátiť.

6Načúval som a počul som:

Nehovoria pravdu,

nikto neľutuje svoj zločin,

aby povedal: ‚Čo som to urobil?‘

Každý beží ďalej ako kôň,

ktorý sa ženie do boja.

7Aj bocian pod nebom

pozná svoj čas;

hrdlička, lastovička a žeriav

dodržiavajú čas svojho príchodu,

ale môj ľud nepozná

Hospodinov právny poriadok.

8Ako môžete povedať:

‚Múdri sme

a zákon Hospodina máme?‘

Lenže na lož ho mení

lživé pero pisárov.

9Mudrci budú zahanbení,

predesení a chytia ich.

Opovrhli slovom Hospodina,

akú múdrosť to majú?

10Preto ich ženy vydám iným,

ich polia dobyvateľom,

veď od najmenšieho až po najväčšieho

všetci sú veľkí ziskuchtivci,

od proroka až po kňaza,

všetci podvádzajú.

11Ranu dcéry môjho ľudu

liečia ľahkovážne.

Hovoria: ‚Pokoj, pokoj.‘

Pokoja však niet.

12Budú zahanbení,

lebo sa dopúšťajú ohavnosti,

vôbec sa totiž nehanbia,

ani červenať sa nevedia.

Preto padnú s tými,

čo musia padnúť,

padnú, až ich navštívim,“

znie výrok Hospodina.

13„Chcem oberať ich úrodu,“

znie výrok Hospodina,

„niet však hrozna na viniči,

ani fíg na figovníku,

ešte mu aj lístie uvädlo.

Vydám ich tým, ktorí tadiaľ prechádzajú.“

Strašný súd

14Prečo sedíme? Zhromaždime sa,

poďme do opevnených miest,

aby sme tam zahynuli!

Veď Hospodin, náš Boh, nás zničí

a napojí nás jedovatou vodou,

lebo sme sa prehrešili proti Hospodinovi.

15Čakáme na pokoj, dobra však niet,

na čas uzdravenia, ale tu je hrôza.

16Od Dánu počuť fŕkanie koní,

erdžanie jeho mocných tátošov

otriasa celou zemou.

Prídu a vyžerú celú krajinu,

to, čoho je plná,

mesto i jeho obyvateľov.

17„Pošlem proti vám hadov, vretenice,

na ktoré neúčinkuje zaklínanie,

a budú vás štípať,“

znie výrok Hospodina.Žiaľ proroka

18Zmocňuje sa ma neliečiteľný žiaľ,

moje srdce je choré.

19Dcéra môjho ľudu volá o pomoc

z ďalekej krajiny:

„Či nie je Hospodin na Sione?

Či nie je na ňom jeho Kráľ?“

„Prečo ma len popudzovali svojimi modlami

a cudzími ničotami?“

20„Prešla žatva, pominulo leto,

ale my nie sme zachránení!“

21Pre rany dcéry môjho ľudu

som zronený,

smútim, hrôza sa ma zmocňuje.

22Či niet balzamu v Gileáde?

Niet tam azda lekára?

Prečo niet uzdravenia

pre dcéru môjho ľudu?

23Kiežby som mal hlavu plnú vody

a moje oko bolo prameňom sĺz,

aby som mohol oplakávať vo dne i v noci

pobitých dcéry môjho ľudu.