1Keď sa Sanballat a Tobija, ako aj Arabi, Ammónčania a Ašdóďania dopočuli, že obnova hradieb Jeruzalema postupuje a že sa začali zapchávať trhliny, veľmi sa nazlostili.
2Všetci spolu sa sprisahali, že pôjdu bojovať proti Jeruzalemu a že v ňom spôsobia zmätok.Ozbrojené zabezpečenie práce
9Keď naši nepriatelia počuli, že sa to prezradilo a Boh zmaril ich zámer, všetci sme sa mohli vrátiť ku hradbám, každý k svojej práci.Jób 5,12
10Od toho dňa polovica mojich mládencov pracovala na stavbe, kým druhá polovica držala oštepy, štíty, luky a panciere a velitelia stáli za celým domom Júdu.
11Tí, čo stavali hradby, aj tí, čo nosili a nakladali bremená, jednou rukou pracovali na stavbe a druhou držali zbraň.
12Každý, kto staval, mal na bedrách pripásaný svoj meč a takto staval, kým trubač stál vedľa mňa.
13Šľachticom, predákom aj ostatnému ľudu som povedal: „Práce je veľa a je rozsiahla, no my sme roztrúsení po hradbách, vzdialení jeden od druhého.
14Zhromaždite sa k nám na miesto, kde začujete zvuk trúby. Náš Boh bude bojovať za nás.“Ex 14,14.25; Dt 1,30n; 3,22; Joz 23,10
15Tak sme pracovali na diele od východu rannej zory až do východu hviezd, kým polovica držala kopije.
16V tom čase som nariadil ľudu: „Nech každý so svojím sluhom nocuje v Jeruzaleme a tak nám v noci pomôžu strážiť a cez deň pracovať.“
17Nikto z nás — ani ja, ani moji bratia, ani sluhovia, ani muži zo stráže, ktorí patrili k môjmu sprievodu —, sme si nevyzliekali šaty, ale každý mal svoju zbraň poruke.
Who We AreWhat We EelieveWhat We Do
2025 by iamachristian.org,Inc All rights reserved.
