1Nato Elifaz z Temánu odpovedal takto:
2„Odpovedá vari múdry človek vedomosťami vzatými z vetra
alebo si plní vnútro východným vetrom,
3dôvodí slovom, ktoré neosoží,
a rečami, ktoré neprospejú?
4Veď ty dokonca rušíš bázeň
a maríš rozjímanie pred Bohom!
5Tvoja neprávosť totiž učí tvoje ústa
a vyberáš si výrazy prefíkancov.
6Vlastné ústa ťa odsúdia, nie ja,
vlastné pery svedčia proti tebe.
7Vari si sa narodil ako prvý človek na svete
a bol si počatý prv ako vrchy?
8Azda si počúval na porade u Boha
a len na seba obmedzuješ múdrosť?
9Čo také vieš, čo nevieme my?
Čo poznáš, s čím my nie sme oboznámení?
10Medzi nami je aj šedivý, aj starší človek,
vekom dôstojnejší než tvoj otec.
11Alebo sa ti máli Božia útecha
a slovo, ktoré k tebe mierne hovorí?
12Prečo ťa strháva srdce
a prečo sa ti iskria oči,
13takže svoje dychčanie obraciaš proti Bohu
a vravíš, čo máš na jazyku?
14Čo je človek, že by mal byť čistý
a čo tvor narodený zo ženy, že by mal byť spravodlivý?
15Veď Boh sa ani na svojich svätých nespolieha
a ani nebesia nie sú čisté v jeho očiach,
16kdežeby ešte odporný a skazený muž,
ktorý pije neprávosť ako vodu!?
17Poučím ťa, len ma vypočuj!
Vyrozprávam, čo som videl.
18To, čo mudrci hlásajú
a neukryli to od čias svojich otcov.
19Im samým bola daná krajina
a cudzinec pomedzi nich neprechádzal.
20Bezbožník sa každý deň zmieta strachom
a počet rokov je pred násilníkom skrytý.
21Zvuk hrôzy znie v jeho ušiach,
v období pokoja príde naňho zhubca.
22Na návrat z tmy sa nespolieha,
je vyhliadnutý pre meč.
23Vandruje za chlebom — kde asi je?
Vie, že deň tmy je mu už pripravený.
24Desí ho trápenie a zdoláva ho trýzeň
ako kráľa pripraveného na útok.
25To preto, lebo proti Bohu vystrel svoju ruku
a hrdí sa pred Všemohúcim.
26Rúti sa tvrdohlavo proti nemu
pod ochranou pevných štítov,
27pretože tvár si pokryl tukom
a na páse sa obložil sadlom.
28Potom musel bývať v rozváľaných mestách,
v neobývaných domoch pripravených na zbúranie.
29Nezbohatne a jeho majetok neobstojí
ani jeho klasy sa nebudú nakláňať k zemi.
30Neunikne temnotám, jeho výhonky vyschnú od plameňa,
dychom vlastných úst zanikne.
31Nech sa nespolieha na márnosť!
Bude zmätený, pretože za odmenu dostane márnosť.
32Jeho dni sa predčasne naplnia
a jeho vetva sa nezazelená.
33Ako vinič zhodí svoje nedozreté plody,
ako oliva nechá opadnúť svoje kvety,
34lebo spolok pokrytcov je jalový
a oheň stravuje stany úplatkárov.
35Plodom ich tehotenstva je trápenie a rodia bezprávie,
ich vnútro je vždy pripravené na zradu.“
Who We AreWhat We EelieveWhat We Do
2025 by iamachristian.org,Inc All rights reserved.
