1Kto to prichádza z Edómu
a v ohnivom rúchu z Bocry?
Čo sa skvie vo svojom odeve,
čo vykračuje v plnej sile? —
„Ja som ten, čo hovorí správne
a zasadzuje sa za spásu.“
2Prečo je tvoje rúcho červené
a prečo sú tvoje šaty ako odev toho, čo šliape v lise?
3„Sám som šliapal v lise
a z národov pri mne nebol nikto,
vo svojom hneve som ich pošliapal
a udupal vo svojom rozhorčení,
až prúd krvi z nich striekal na môj šat
a celé rúcho som si poškvrnil.
4Deň pomsty bol v mojom srdci,
prišiel rok môjho vykúpenia.
5Obzeral som sa, ale pomocníka nebolo,
znechutený som sa díval,
nebol však nikto, kto by ma podporil.
Vtedy mi pomohlo moje rameno,
moje rozhorčenie, to ma podporilo;
6šliapal som národy vo svojom hneve,
opil som ich svojím rozhorčením,
a ich krv som prúdom vylial na zem.“
Žalospev spoločenstva7Dobrodenia Hospodina chcem spomínať,
chvályhodné skutky Hospodina
za všetko, čo nám Hospodin poskytol.
Za jeho veľkú dobrotu k domu Izraela,
ktorú preukázal ako svoje zľutovanie
a za množstvo svojich dobrodení.
8On povedal: „Sú predsa môj ľud,
synovia, ktorí nesklamú.“
A stal sa im spasiteľom
9vo všetkom ich súžení.
Ani posol, ani anjel,
no on sám ich zachránil
vo svojej láske a zhovievavosti,
on ich vykúpil,
pozdvihol ich a niesol,
po všetky dni, od nepamäti.
10Oni sa však búrili
a zarmucovali jeho svätého ducha,
preto sa obrátil proti nim ako nepriateľ,
sám proti nim bojoval.
11Spomenul si však na dávne dni,
na Mojžiša a jeho ľud.
Kde je ten, čo vyviedol z mora pastiera svojho stáda?
Kde je ten, čo mu vložil do vnútra svojho svätého ducha,
12čo viedol za pravicu Mojžiša svojím slávnym ramenom,
čo rozdelil vody pred nimi, aby si urobil meno večným,
13a čo ich viedol hlbinami
ako kone v púšti bez potknutia?
14Duch Hospodina ich viedol do pokoja,
ako keď dobytok zostupuje do údolia.
Tak si viedol svoj ľud,
aby si svoje meno urobil slávnym.
15Pozri z neba a hľaď zo svojho svätého a slávneho príbytku!
Kde je tvoja horlivosť a odvaha?
Pohnutie tvojho vnútra a tvoj súcit voči mne sú zdržanlivé.
16Naším otcom si predsa ty,
lebo Abrahám o nás nevie a Izrael nás nepozná.
Ty, Hospodin, si náš otec,
„náš vykupiteľ“ je oddávna tvoje meno.
17Prečo nás, Hospodin, odkláňaš od svojich ciest;
zatvrdzuješ naše srdcia pred bázňou voči tebe?
Vráť sa pre svojich služobníkov,
pre tvoje dedičné kmene.
18Na krátky čas tvoj svätý ľud ovládli naši nepriatelia,
pošliapali tvoju svätyňu.
19Stali sme sa tými, akoby si oddávna nevládol nad nami
a nad ktorými sa neprevolávalo tvoje meno.
Kiežby si roztrhol nebesia, zostúpil
a vrchy by sa pred tebou rozliali.
Who We AreWhat We EelieveWhat We Do
2025 by iamachristian.org,Inc All rights reserved.
