1Syn môj, všimni si moju múdrosť,
k mojej rozumnosti nakloň svoje ucho,
2aby si si zachoval rozvahu
a tvoje pery uchránili poznanie.
3Pery cudzej ženy síce pretekajú medom,
jej ústa sú slizkejšie než olej,
4ale jej koniec je horký ako palina
a ostrý ako dvojsečný meč.
5Jej nohy zostupujú k smrti,
jej kroky vedú do podsvetia,
6nedrží sa cesty života,
ale jej chodníky blúdia a ona nevie kam.
7Preto ma teraz, synovia, počúvajte
a neodkláňajte sa od výrokov mojich úst.
8Vzdiaľ od nej svoju cestu
a nepribližuj sa k dverám jej domu,
9aby si tak svoju česť nevydal iným
a svoje roky surovcovi,
10aby sa cudzí nenasýtili tvojou mocou
a dom cudzinca neobohatil tvojou námahou.
11Inak budeš na konci stenať,
keď bude hynúť celé tvoje telo.
12Potom povieš: „Ako som len nenávidel napomínanie
a moje srdce pohŕdalo výčitkami,
13nepočúval som hlas svojich učiteľov
a nenakláňal som si ucho k tým, čo ma učili.
14Takmer som upadol do všetkého zla
uprostred zhromaždenia a spoločenstva.“
Láska k vlastnej žene15Pi vodu z vlastnej studne,
vodu vyvierajúcu z tvojej studničky!
16Majú sa vylievať von tvoje pramene
a po uliciach potoky vôd?
17Nech patria len tebe samému,
a nie aj cudzincom!
18Nech je požehnaný tvoj prameň,
raduj sa zo ženy svojej mladosti!
19Je sťaby utešená laň a pôvabná srna;
nech ťa opájajú jej prsia po celý čas,
ustavične sa kochaj v jej láske.
20Prečo by si sa mal kochať v cudzej žene, syn môj,
prečo by si mal objímať ňadrá inej?
21Veď pred Hospodinom sú cesty každého človeka,
on zvažuje všetky jeho kroky.
22Bezbožníka dolapia jeho vlastné neprávosti,
bude zovretý v putách svojich hriechov.
23Zomrie, lebo sa mu nedostalo výchovy,
bude sa zmietať pre svoju veľkú hlúposť.
Who We AreWhat We EelieveWhat We Do
2025 by iamachristian.org,Inc All rights reserved.
