Judita 10 - Slovak Interconfessional Translation (with DC)（SEBDC）

Judita v nepriateľskom tábore

1Keď prestala volať k Bohu Izraela a skončila všetky tieto slová,

2vstala z miesta svojej pokornej modlitby a zavolala svoju komornú. Zišla do domu, kde sa zdržiavala v sobotné dni a počas sviatkov.

3Zložila zo seba vrecovinu, ktorú nosievala, vyzliekla si vdovské šaty, poumývala sa vodou a natrela sa vzácnou masťou. Učesala si vlasy, na hlavu si založila diadém a obliekla si slávnostné šaty, ktorými sa zdobila, kým žil jej muž Manasses.Est 5,1

4Obula si sandále, založila si náramky, náhrdelníky, prstene, náušnice a všetky šperky a náramne sa vyparádila, aby zvádzala oči mužov, ktorí ju uvidia.

5Svojej komornej dala kožený vak s vínom a krčah oleja, kapsu naplnila jačmennými plackami, sušenými figami a čistými chlebmi. Zbalila všetky nádoby a naložila jej to na plecia.

6Vyšli k bráne mesta Betulie, pri ktorej našli stáť Oziáša a mestských starších Chabrísa a Charmísa.

7Keď ju zazreli, priam žasli nad jej krásou, pretože sa zmenil výzor jej tváre a mala oblečené aj iné šaty. Povedali jej:

8„Kiež ti Boh našich otcov prejaví svoju milosť a tvoje zámery poznačí úspechom na chválu synov Izraela a na vyvýšenie Jeruzalema.“

9Ona sa poklonila Bohu a povedala im: „Prikážte, aby mi otvorili mestskú bránu. Vyjdem, aby som dokonala zámer, o ktorom ste sa so mnou rozprávali.“ Vtedy rozkázali mladíkom, aby jej otvorili podľa jej želania.

10Keď to urobili, Judita vyšla spolu so svojou slúžkou. Muži z mesta pozerali za ňou, kým zostúpila z vrchu a prešla cez údolie, kde sa im stratila z očí.

11Ony kráčali rovno údolím, kým na ne nenarazila predná hliadka Asýrčanov.

12Chytili ju a spýtali sa: „Čia si, odkiaľ prichádzaš a kam ideš?“ Odvetila: „Som dcéra Hebrejov a utekám od nich, pretože vám budú vydaní napospas.

13Idem za Holofernesom, hlavným veliteľom vášho vojska, aby som mu podala pravdivú správu a aby som mu ukázala cestu, ktorou môže ísť a ovládnuť celú vrchovinu tak, že nezahynie ani jediný z jeho mužov, ani živá duša.“

14Keď muži počuli jej slová a zahľadeli sa na jej tvár, vnímali ju ako úžasnú krásavicu. Povedali jej:

15„Zachránila si si život, že si sa ponáhľala pred tvár nášho pána. Teraz pokračuj v ceste do jeho stanu. Niektorí z nás ťa odprevadia a odovzdajú ťa do jeho rúk.

16Keď však budeš stáť pred ním, nech ti srdce nezviera strach, ale oznám mu, čo mu máš povedať. Bude s tebou zaobchádzať dobre.“

17Nato vybrali spomedzi seba sto mužov, ktorí sa pripojili k nej a jej komornej, a tak ich viedli do Holofernesovho stanu.

18Celý tábor sa zbehol, lebo v stanoch sa rozniesla správa o jej príchode. Tí, čo prišli, ju obkolesili, kým ona stála pred stanom Holofernesa, ktorému ohlásili jej príchod.

19Obdivovali jej krásu a v nej obdivovali synov Izraela. Medzi sebou si hovorili: „Kto by podceňoval tento ľud, ktorý má uprostred seba takéto ženy? Nebolo by správne nechať z nich nažive čo i len jedného muža, lebo tí, čo ostanú nažive, boli by schopní oklamať celú zem.“

20Vtedy vyšli Holofernesovi telesní strážcovia i všetci jeho sluhovia a voviedli ju do stanu.

21Holofernes odpočíval na svojom lôžku za sieťou proti komárom, ktorá bola z purpuru, zlata, smaragdu a všitých drahokamov.

22Podali mu o nej hlásenie a on vyšiel do predsiene stanu; pred ním niesli strieborné lampy.

23Keď sa Judita objavila pred ním a pred jeho služobníkmi, všetci obdivovali krásu jej tváre. Ona padla pred ním na tvár a poklonila sa mu. Jeho sluhovia ju zodvihli.