Judita 16 - Slovak Interconfessional Translation (with DC)（SEBDC）

1Judita spievala:

„Začnite oslavovať môjho Boha bubnami,

spievajte Pánovi s cimbalmi,

zanôťte mu žalm a chválospev,

vyvyšujte a vzývajte jeho meno,

2pretože Pán je Boh, ktorý robí koniec vojnám,

pretože postavil tábor uprostred svojho ľudu

a mňa vytrhol z rúk tých, čo ma prenasledovali.

3Prišiel Aššúr z hôr od severu,

prišiel s tisíckami svojich vojsk,

ich množstvo zatarasilo údolia

a ich jazda pokryla výšiny.

4Povedal, že vypáli moje chotáre,

že mojich mládencov pozabíja mečom,

že moje dojčatá rozhádže po zemi,

že mojich maličkých dá za korisť,

že moje panny odvlečie.

5Pán, Všemohúci, ich zničil rukou ženy.

6Ich hrdina totiž nepadol rukou junákov,

ani ho neubili synovia titanov,

ani sa naňho neoborili vysokí obri,

ale Judita, Merariho dcéra,

ochromila ho krásou svojej tváre.

7Vyzliekla si totiž svoj vdovský šat,

aby pozdvihla sužovaných v Izraeli,

voňavým olejom si pomazala tvár,

8vlasy si previazala stuhou

a obliekla si jemné ľanové rúcho, aby ho zviedla.

9Jej sandále uchvátili jeho oko,

jej krása mu vyrazila dych,

meč mu prenikol cez šiju.

10Peržania sa roztriasli pred takou odvahou,

Médi sa vyľakali z jej odhodlania.

11Vtedy moji pokorení spustili

víťazný krik, oni sa vyľakali,

moji slabí kričali, oni sa preľakli,

moji pozdvihli svoj hlas, tí sa dali na útek.

12Synovia krehučkých dievčat ich prebodli,

ako deti zbehov ich preklali;

vojsko môjho Pána ich zničilo.

13Zaspievam svojmu Bohu novú pieseň:

Pán, veľký si a slávny,

obdivuhodný v sile, neprekonateľný.

14Tebe nech slúži celé tvoje tvorstvo,

pretože ty si povedal a ono vzniklo,

poslal si svojho ducha a on ho tvoril.

Nikto sa nebude môcť vzoprieť tvojmu hlasu.

15Veď hory s vodami sa budú triasť v samých základoch,

skaly sa ako vosk roztopia pred tvojou tvárou.

Ale k tým, čo sa ťa boja,

budeš naozaj milostivý.

16Pretože každá obeta príjemnej vône znamená málo,

u teba sotva zaváži všetok tuk spaľovaných obiet,

no ten, kto sa bojí Pána, bude vždy veľký.

17Beda národom, ktoré sa postavia proti môjmu rodu.

Pán, Všemohúci, ich potrestá v deň súdu,

pošle oheň a červy do ich tiel,

takže naveky budú nariekať od bolesti.“Judita v Jeruzaleme

18Keď prišli do Jeruzalema, poklonili sa Bohu, a po tom, čo sa ľud očistil, priniesli svoje spaľované obety, dobrovoľné obety a dary.

19Judita odovzdala všetky veci od Holofernesa, ktoré jej dal ľud, aj sieť proti komárom, ktorú si vzala z jeho spálne. Dala to ako dar vyhradený Bohu.

20Ľud v Jeruzaleme sa radoval pred svätyňou tri mesiace a Judita ostala s nimi.

Juditine posledné dni

21Potom sa každý pobral späť do svojej otčiny. Aj Judita odišla do Betulie a ostala na svojom majetku. Už za života sa stala slávnou po celej krajine.

22Mnohí túžili po nej, ale odvtedy, čo zomrel jej manžel Manasses a bol pripojený k svojmu ľudu, nepoznal ju nijaký muž po celý zvyšok jej života.

23V dome svojho manžela Manassesa sa dožila mimoriadne vysokého veku: stopäť rokov. Svoju slúžku prepustila na slobodu. Potom zomrela v Betulii a pochovali ju v skalnom hrobe jej muža Manassesa.

24Dom Izraela ju oplakával sedem dní. Pred smrťou rozdelila svoj majetok medzi všetkých príbuzných svojho manžela Manassesa a medzi príbuzných zo svojho rodu.

25Nebolo nikoho, kto by naháňal strach synom Izraela počas Juditinho života a dlhý čas po jej smrti.