Náreky 1 - Slovak Interconfessional Translation (with DC)（SEBDC）

Prvý nárek(alef)

1Ach, aké opustené je mesto,

kedysi hojne zaľudnené!

Podobá sa vdove,

hoci vynikalo medzi národmi.

Kňažná medzi krajinami

stala sa poddanou.(bét)

2Nocou stále žalostí,

slzy jej kanú po lícach.

Nikto z jej milencov ju nepoteší,

všetci jej druhovia ju zradili

a stali sa jej nepriateľmi.(gimel)

3Odišiel Júda do zajatia

biedny a veľmi zotročený,

prebýva uprostred pohanov

a nenachádza miesto odpočinku.

Všetci, čo ho prenasledujú,

ho zastihli uprostred úzkostí.(dalet)

4Cesty Siona smútia,

keď nikto neprichádza na sviatky.

Všetky jeho brány sú zničené,

kňazi bedákajú,

jeho panny sú zarmútené,

zostala mu len trpkosť.(hé)

5Jeho utláčatelia vládnu,

jeho nepriatelia sú spokojní,

lebo Hospodin ho zarmútil

pre jeho mnohé vzbury.

Jeho zajaté deti kráčali

pred utláčateľom.

(vav)

6Dcéra Siona stratila

všetku svoju krásu,

jej kniežatá sú ako jelene,

čo nenachádzajú pastvu

a vysilené unikajú

pred prenasledovateľom.(zajin)

7Jeruzalem sa rozpomína

v dňoch svojej biedy a blúdenia

na všetky svoje vzácnosti,

ktoré mal od pradávna.

Keď jeho ľud padol do rúk protivníka,

nikto mu nepomohol.

Protivníci to videli

a smiali sa nad jeho skazou.(chét)

8Priveľmi hrešil Jeruzalem,

preto sa stal nečistým.

Všetci jeho ctitelia ním pohŕdajú,

lebo videli jeho nahotu.

On sám narieka

a odvracia sa.(tét)

9Poškvrna lipne na obrube jeho rúcha,

nepamätal na svoj koniec.

Napodiv klesol.

Niet toho, kto by ho potešil.

„Pozri, Hospodin, na moju biedu,

lebo nepriateľ sa vyvyšuje.“(jód)

10Utláčateľ vystrel svoju ruku

na všetko, čo mu bolo vzácne.

Veď videl pohanov,

ako vošli do jeho svätyne,

hoci ty si prikázal,

že nesmú vojsť do tvojho zhromaždenia.(kaf)

11Všetok jeho ľud stená,

hľadá chlieb,

všetky cennosti ponúka za pokrm,

aby si zachoval život.

„Pozri, Hospodin, všimni si,

že som znevážený.“(lamed)

12„Vy všetci, ktorí kráčate cestou,

otvorte oči a pozrite,

či jestvuje bolesť ako tá moja,

ktorá ma zastihla,

ktorou ma Hospodin zarmútil

v deň svojho planúceho hnevu.

(mém)

13Z výšin zoslal oheň,

aby prenikol do mojich kostí,

mojim nohám rozprestrel sieť,

obrátil ma späť,

vydal ma pustošeniu,

trvalej biede.

(nún)

14Ťažké je jarmo mojich priestupkov,

ktoré zviazal svojou rukou.

Doľahlo na moju šiju,

podlomilo moju silu.

Pán ma vydal napospas,

nemôžem obstáť.(samech)

15Pán zavrhol všetkých mojich silákov

v mojej blízkosti.

Kvôli mne zvolal slávnostné zhromaždenie,

aby vyhubil mojich junákov.

Panenskú judskú dcéru pošliapal Pán

ako vo vínnom lise.(ajin)

16Toto oplakávam,

moje oči ronia slzy,

lebo ďaleko odo mňa je tešiteľ,

čo by upokojil moju dušu.

Moji synovia sú zdesení,

lebo nepriateľ zmocnel.“(pé)

17Vystiera Sion svoje ruky,

nik ho nepoteší.

Hospodin vydal rozkaz proti Jákobovi

a všetkým jeho okolitým protivníkom;

Jeruzalem je medzi nimi

ako nečistota.

(cadé)

18„Hospodin je spravodlivý,

lebo som sa vzoprela jeho slovu.

Nuž, počujte všetky národy

a pozrite na moju bolesť —

moje panny a moji mládenci

išli do zajatia.

(kóf)

19Volala som na svojich milencov,

tí ma však zradili.

Moji kňazi a starší

zahynuli v meste,

keď hľadali pokrm,

aby si zachránili život.(réš)

20Pozri, Hospodin, že mám súženie,

znepokojené je moje vnútro,

srdce sa mi obracia v hrudi,

lebo som sa veľmi vzpierala.

Vonku ma o deti pripravil meč

a v dome smrť.(šín)

21Nepočuješ, že vzdychám

a nemám tešiteľa?

Všetci moji nepriatelia počuli o mojom nešťastí,

radujú sa, že ty si to spôsobil.

Daj, aby prišiel deň, ktorý si predpovedal,

aby mi boli podobní.

(tav)

22Nech vystúpi všetka ich zloba pred teba.

Urob im to, čo oni robili mne

za všetky moje priestupky,

lebo mnoho je mojich vzdychov

a moje srdce je zmorené.“