Jeremiáš 5 - Slovak Interconfessional Translation (with DC)（SEBDC）

Skazenosť Jeruzalema

1Prebehnite ulicami Jeruzalema,

pozerajte, skúmajte

a hľadajte po jeho námestiach,

ak nájdete niekoho,

kto by konal podľa práva

a dodržiaval vernosť,

tak mu odpustím.

2Aj keď hovoria: ‚Akože žije Hospodin!‘

určite prisahajú falošne.“

3Hospodin, či tvoje oči nehľadajú vernosť?

Udrel si ich, ale zostali bezcitní,

ničil si ich, ale neprijali karhanie,

zatvrdili sa väčšmi ako kameň

a zdráhali sa obrátiť.

4Ja som však povedal:

„Sú to len úbožiaci,

prihlúpi, lebo nepoznajú cestu Hospodina,

právny poriadok svojho Boha.

5Zájdem k vysokopostaveným

a budem s nimi hovoriť,

tí predsa poznajú cestu Hospodina,

právny poriadok svojho Boha.“

Aj tí však polámali jarmo

a roztrhali povrazy.Spustošenie krajiny

6Preto ich lev z lesa pobije,

vlk zo stepi ich znivočí,

leopard striehne na ich mestá,

každého, kto z nich vykročí, roztrhá,

pretože sa rozmnožili ich hriechy

a závažné sú ich zvrátenosti.

7„Ach, ako ti to mám odpustiť?

Tvoji synovia ma opustili

a prisahali na tých,

čo nie sú bohovia.

Sýtil som ich,

oni však cudzoložili,

v dome neviestky sa schádzali.

8Sú to vypasené a bujné žrebce,

každý erdží za ženou svojho blížneho.

9Či toto nemám potrestať,“

znie výrok Hospodina,

„a či sa na takomto národe

nemám vypomstiť?Súd

10Vystúpte na jeho viničné terasy a ničte,

ale úplne ich nezničte.

Odstráňte jeho ratolesti,

lebo nepatria Hospodinovi.

11Dom Izraela a dom Júdu

sa mi úplne spreneverili,“

znie výrok Hospodina.

12„Zapreli Hospodina

a hovorili: ‚Niet ho!

Nepríde na nás nešťastie,

neuzrieme ani meč, ani hlad.‘

13Proroci sú ako vietor

a jeho slovo nie je v nich;

tak nech sa im stane.“

14Preto takto hovorí Hospodin, Boh zástupov:

„Pretože hovoria takéto reči,

zmením tento ľud na drevo

a svoje slová v tvojich ústach na oheň,

ktorý ich strávi.

15Dom Izraela, z diaľky privediem proti tebe národ,“

znie výrok Hospodina,

„národ vytrvalý, pradávny,

národ, ktorého jazyk nepoznáš

a nerozumieš, čo hovorí.

16Jeho tulec je ako otvorený hrob,

samí hrdinovia.

17Požerie tvoju žatvu i tvoj chlieb,

požerie tvojich synov i tvoje dcéry,

požerie tvoje ovce i tvoj dobytok,

požerie tvoje hrozno i tvoje figy,

mečom dobyje tvoje opevnené mestá,

na ktoré sa spoliehaš:

18No ani v tie dni,“ znie výrok Hospodina, „vás úplne nezničím.Nerozumný a lakomý národ

20Toto oznámte v Jákobovom dome

a vyhláste to aj v Judsku:

21„Počuj toto,

národ hlúpy a nerozumný!

Majú oči, ale nevidia,

majú uši, ale nepočujú.

22Či sa ma nebojíte?“

znie výrok Hospodina.

„Či sa netrasiete predo mnou?

Moru som určil piesok za breh

ako večnú hrádzu, ktorú neprekročí.

Hoci dorážajú jeho vlny,

nič nezmôžu, hoci hučia,

neprekročia ju.

23Tento národ však má

srdce vzdorovité a odbojné;

odvrátili sa a odišli.

24Ani si nepomysleli:

‚Bojme sa Hospodina, nášho Boha,

ktorý v pravý čas dáva dážď,

dážď jesenný i jarný,

aj týždne určené na žatvu

nám zachováva.‘

25Vaše viny to narušili,

vaše hriechy vás pozbavili dobra.

26Aj v mojom ľude sa nájdu svojvoľníci,

čo zhrbení striehnu ako poľovníci,

stavajú osídla na chytanie ľudí.

27Ako je kôš plný vtákov,

tak sú ich domy plné podvodu;

preto sa zveľadili a obohatili.

28Stučneli a vypásli sa,

ešte aj zlými rečami prekypujú.

Súdny spor nevedú,

o pravotu siroty nemajú záujem,

a súdny spor chudobných neriešia.

29Či toto nemám potrestať,“

znie výrok Hospodina,

„a či sa na takomto národe

nemám vypomstiť?

30Hrôza a ohavnosť sa deje v krajine.

31Proroci prorokujú klamstvo

a kňazi vládnu na vlastnú päsť,

môjmu ľudu sa to však páči.

Čo urobíte, keď sa to skončí?