1Ako keď oheň spaľuje raždie a zovrie vodu,
tak daj poznať svoje meno svojim nepriateľom.
Nech sa trasú pred tebou národy.
2Keď si robil divy, neočakávali sme ich a zostúpil si,
pred tebou sa vrchy rozliali.
3Od vekov nebolo počuť ani slýchať,
ani oko nevidelo, žeby iný boh
okrem teba urobil niečo pre toho, kto v neho dúfa.
4Ty stretáš toho, čo s radosťou koná spravodlivosť
a na tvojich cestách spomína na teba.
Hľa, ty si sa hneval, ale my sme ďalej hrešili,
no oddávna na tvojich cestách môžeme byť spasení.
5Všetci sme boli ako nečistí,
všetky naše spravodlivé skutky boli ako poškvrnené rúcho,
všetci sme zvädli ako lístie,
naše viny nás odnášali ako vietor.
6Nikto nevzýva tvoje meno,
neprebúdza sa, aby sa pripútal k tebe,
lebo si pred nami skryl svoju tvár
a nechal si nás v moci našich vín.
7Teraz však, Hospodin, ty si náš otec,
my sme hlina a ty si náš tvorca,
všetci sme dielom tvojej ruky.
8Nehnevaj sa priveľmi, Hospodin,
nespomínaj už viac vinu.
Hľa, pozri, všetci sme tvoj ľud.
9Tvoje sväté mestá sa stali púšťou,
Sion sa stal púšťou a Jeruzalem rumoviskom.
10Náš svätý a slávny dom,
v ktorom ťa chválili naši otcovia, stal sa zhoreniskom
a všetko, čo nám bolo milé, stalo sa zbúraniskom.
11Azda chceš byť, Hospodin, po tom všetkom zdržanlivý?
Chceš mlčať a tak veľmi nás ponižovať?
Who We AreWhat We EelieveWhat We Do
2025 by iamachristian.org,Inc All rights reserved.
