1Vtedy Tobiáš odpovedal svojmu otcovi Tobimu: „Otec, urobím všetko, čo si mi prikázal.
2Ale ako budem môcť prevziať striebro od toho človeka? Veď ma nepozná a ja nepoznám jeho. Aké znamenie mu mám dať, aby ma poznal, aby mi uveril a aby mi to striebro vydal? Okrem toho nepoznám cestu do Médska, ako sa ta dostanem.“
3Vtedy odpovedal Tobi svojmu synovi Tobiášovi: „Napísali sme potvrdenie, ktoré sme vlastnoručne podpísali — on i ja. Rozdelil som ho na dvoje a každý sme si vzali jednu časť; položil som ju k striebru. Hľa, je to už dvadsať rokov, čo som si to striebro uložil. Teraz, syn môj, nájdi si spoľahlivého človeka, ktorý pôjde s tebou. Budeme ho platiť celý čas, kým sa nevrátiš. Prevezmi od Gabaela to striebro.“
4Tobiáš sa vybral hľadať človeka, ktorý s ním pôjde do Médska a ktorý pozná cestu. Odrazu videl stáť pred sebou Rafaela, anjela, ale on nevedel, že je to Boží anjel. spomedzi tvojich bratov.“
14Tobi mu povedal: „Vitaj a buď zdravý, brat môj. A nezazlievaj mi, brat môj, že som chcel poznať pravdu i tvoj rod. Ty si môj brat z dobrého a váženého rodu. Poznal som totiž Ananiáša i Nátana, dvoch synov veľkého Semeja. Oni so mnou putovali do Jeruzalema a klaňali sa tam spolu so mnou. A nezablúdili. Tvoji bratia sú dobrí ľudia a ty si z dobrého koreňa. Buď srdečne vítaný.“
15A dodal: „Dám ti drachmu ako dennú mzdu a všetko, čo budeš potrebovať spolu s mojím synom.
16Choď teda s mojím synom a k mzde ti ešte pridám.“
17Rafael mu povedal: „Pôjdem s ním. Neboj sa. Zdraví odídeme a zdraví sa vrátime k tebe, lebo táto cesta je bezpečná.“ Tobi mu povedal: „Buď požehnaný, brat môj!“ Potom zavolal svojho syna a povedal mu: „Syn môj, priprav si veci na cestu a odíď so svojím bratom. Kiež vás tam Boh, ktorý je v nebi, ochraňuje a kiež vás vráti ku mne v zdraví. Jeho anjel kiež vás sprevádza svojou ochranou, syn môj.“ Tobiáš pobozkal otca i matku, vyšiel von a vydal sa na cestu. Tobi mu povedal: „Choď v zdraví!“Starosť matky o Tobiáša
18Tu sa jeho matka rozplakala a povedala Tobimu: „Prečo si poslal preč toto moje dieťa? Nie je vari on ako palica na oporu našich rúk, keď vchádza a vychádza pred nami?
19Netreba sa hnať za striebrom. Nech nám je ako smeti, keď ide o nášho syna!
20Stačí nám žiť s tým, čo nám Pán dal.“
21Tobi jej povedal: „Netráp sa. Naše dieťa odíde v zdraví a v zdraví sa k nám vráti. Tvoje oči ho uvidia v deň, keď k tebe príde zdravý.Tob 4,21; 5,10; 6,18; 8,21; 10,6
22Netráp sa, neboj sa o nich. Veď dobrý anjel pôjde s ním a jeho cesta bude úspešná. Vráti sa zdravý.“
23Vtedy prestala plakať.
Who We AreWhat We EelieveWhat We Do
2025 by iamachristian.org,Inc All rights reserved.
