1Vtedy títo traja muži prestali hovoriť s Jóbom, pretože sa považoval za spravodlivého.
2Nato vzplanul hnevom Elihu z Búzu, Barachelov syn z Rámovho rodu. Vzplanul hnevom proti Jóbovi, pretože sa robil spravodlivejším ako Boh.
7Povedal som si: ‚Nech prehovorí vek
a množstvo rokov nech učí múdrosti.‘
8No je to duch v človeku a dych Všemohúceho,
ktorý ľudí učí rozumnosti.
9Dlhovekí nie sú vždy múdri
a starší nie vždy rozumejú tomu, čo je správne.
10Preto vravím: ‚Vypočuj ma,
nech i ja predložím svoju mienku!‘
11Čakal som na vaše slová,
na váš dôvtip som sluch nastavil.
Kým vy ste hľadali slová,
12pozorne som vás sledoval,
ale nenašiel sa taký, čo by Jóba usvedčil,
ani niet medzi vami takého, kto by mu odpovedal.
13Nehovorte: ‚Našli sme múdrosť.
Boh odveje Jóba, nie človek!‘
14Keďže svoje slová nenamieril proti mne,
ani ja mu nebudem vašimi slovami odpovedať.
15Sú zmätení, už sa neozývajú,
nenachádzajú slov.
16Mám čakať, keď prestali hovoriť,
keď zastali a už neodpovedajú?
17Ponúknem aj ja svoju odpoveď,
vyjadrím aj ja svoju mienku,
18pretože som plný slov,
duch v mojom vnútri ma núti hovoriť.
19Moje vnútro je ako uzatvorené víno,
ako nové vínne mechy, ktoré idú prasknúť.
20Budem hovoriť a uľaví sa mi,
svoje pery otvorím a budem odpovedať.
21Nikoho nebudem zvýhodňovať,
ani nikomu nebudem lichotiť,
22lebo to neviem.
Ak len trochu zalichotím, nech ma môj Stvoriteľ odstráni!
Who We AreWhat We EelieveWhat We Do
2025 by iamachristian.org,Inc All rights reserved.
