1Spravodlivý hynie,
ale nikto si to neberie k srdcu.
Zbožní ľudia sú vzatí a nikto nechápe,
že spravodlivý človek bol vzatý prv, ako zavládne zlo,
2a odchádza do pokoja.
Na svojich lôžkach odpočívajú tí,
čo idú priamou cestou.Proti modlárom
3„Pristúpte sem, vy synovia čarodejnice,
potomstvo cudzoložnice a neviestky!
4Na kom sa zabávate, proti komu otvárate ústa
a vyplazujete jazyk?
Či nie ste deťmi hriechu a pokolením klamstva?
5Vy, čo horíte vášňou medzi dubmi,
pod každým zeleným stromom
a zabíjate deti v údoliach pod skalnatými trhlinami.
6Medzi vyhladenými kameňmi údolia je tvoja čiastka,
ony sú tvojím podielom.
Aj im si vylievala nápojovú obetu,
prinášala pokrmovú obetu.
V tom mám nájsť potešenie?
7Na vysokom vyčnievajúcom vrchu
si si rozložila svoje lôžko
a aj tam si vystupovala obetovať obetu s hostinou.
8Za dvere a veraje si si postavila svoj pomník,
ďaleko odo mňa si sa odhaľovala,
vystupovala si na svoje lôžko
a rozširovala si ho, dohovárala si sa s nimi,
milovala si ich lôžko,
a pozerala si sa na pomník.
9K Molochovi si chodila s olejom,
zhromažďovala si si voňavky
a poslov si posielala veľmi ďaleko,
hlboko až k podsvetiu.
10Po mnohých cestách si sa unavovala
a nepovedala si: ‚Je to daromné.‘
Našla si životnú silu, preto si neochabovala.
11Koho si sa strachovala a bála, keď si klamala?
Na mňa si si nespomenula
ani k srdcu si si to nevzala.
Ja som však zamĺkol a mlčal,
nebála si sa ma.
12Ja oznámim tvoju spravodlivosť
a tvoje skutky, no neosožia ti.
13Keď budeš volať o pomoc,
nech ti pomôžu hŕby tvojich bôžikov.
Všetkých ich však vietor odnesie, vánok uchytí.
Kto sa však ku mne utieka, zdedí krajinu
a bude vlastniť môj svätý vrch.“Záchrana biednych
14On hovorí: „Navážajte, navážajte, urovnávajte cestu,
odstráňte prekážky z cesty môjho ľudu,“
15lebo takto hovorí Najvyšší a Vznešený, čo tróni večne
a sväté je jeho meno.
„Prebývam na vysokom a svätom mieste
so skrúšeným a pokorným v duchu,
aby som oživil ducha pokorných a srdce skrúšených.
16Lebo nebudem sa večne sporiť
ani sa nebudem ustavične hnevať,
veď ochabol predo mnou duch
aj duše, ktoré som utvoril.
17Hneval som sa pre jeho hriech chamtivosti,
bil som ho so zakrytou tvárou a zlostil som sa.
On však odvrátený išiel cestou svojho srdca
18a jeho cesty som videl.
Ja ho však uzdravím, budem ho viesť,
odmením ho útechou.
A smútiacim za ním
19kladiem na pery plod chvály.
Pokoj, pokoj ďalekému i blízkemu,“
hovorí Hospodin, „ja ich uzdravím.“
20Bezbožní sú však ako rozbúrené more,
ktoré sa nemôže upokojiť
a jeho vody vyplavujú bahno a blato.
21„Niet pokoja pre bezbožných,“ hovorí môj Boh.
Who We AreWhat We EelieveWhat We Do
2025 by iamachristian.org,Inc All rights reserved.
