1Pošlite baránka vládcovi krajiny
zo Sely cez púšť k vrchu dcéry Siona.
2Ako vyplašené vtáča, vyhnané z hniezda,
budú dcéry Moábu pri brodoch Arnónu.
3Poraď, urob rozhodnutie;
premeň na noc svoj tieň na pravé poludnie,
skry utečencov a neprezrádzaj vyhnancov!
4Nech u teba bývajú utečenci z Moábu,
buď im útočiskom pred ničiteľom!
Veď zmizol násilník, skončilo sa ničenie,
zahynul utláčateľ krajiny!
5V Dávidovom stane bude milosrdenstvom upevnený trón
a bude na ňom verne sedieť sudca,
ktorý hľadá právo a usiluje sa o spravodlivosť.
6Počuli sme o pýche veľmi hrdého Moábu,
o jeho nadutosti, pýche a prchkosti,
jeho vystatovanie je nanič.
7Preto bude žialiť Moáb,
pre Moáb budú žialiť všetci.
Za hrozienkovými koláčmi Kír-Charesetu
vzlykajú porazení.
8Vyschli úbočia Chešbónu, vinič Sibmy,
vládcovia národov pošliapali jeho ratolesti,
ktoré siahali až k Jazéru,
blúdili v púšti,
jeho výhonky sa rozvetvovali,
prekročili more.
9Preto budem plakať, ako plače Jazér, nad viničom Sibmy,
polievam ťa slzami, Chešbón a Elale,
lebo jasot pri tvojich letných oberačkách a pri žatve utíchol.
10Z ovocných sadov zmizla radosť a plesanie,
vo viniciach nejasajú ani nevýskajú.
Niet nikoho, kto by šliapaním lisoval hrozno,
jasot ustal.
11Preto sa moje vnútro rozochvelo pre Moáb ako harfa,
moje útroby pre Kír-Cheres.
12Aj keď Moáb vynaloží námahu, ukáže sa na výšinách
a vojde modliť sa do svojej svätyne,
nič mu to nepomôže.
13Toto je slovo, ktoré kedysi Hospodin vyslovil nad Moábom.
14Teraz však povedal Hospodin takto: „Za tri roky, ako sa rátajú roky nádenníka, bude znevážená sláva Moábu napriek jeho veľkému množstvu. Tých, čo prežijú, bude veľmi málo a budú slabí.“
Who We AreWhat We EelieveWhat We Do
2025 by iamachristian.org,Inc All rights reserved.
