1Preto ich zaslúžene postihol trest podobnými ranami
a sužovalo ich množstvom netvorov.
2V protiklade k takému trestu si urobil dobre svojmu ľudu,
keď si na jeho vrúcnu prosbu pripravil nezvyčajný pokrm, jedlo z prepelíc,
3zatiaľ čo pokrmu žiadostiví pre odporný vzhľad zvierat,
čo si na nich poslal, stratili aj potrebnú chuť do jedla.
Tí však, čo krátko trpeli núdzu,
dostali nezvyčajnú pochúťku.
4Na tých, ako utláčateľov, mala totiž prísť neodvratná núdza,
ale týmto sa malo ukázať, ako sú ich nepriatelia sužovaní.
5Aj keď na nich doľahla hrozná zúrivosť šeliem
a hynuli po uštipnutí zákernými hadmi,
tvoj hnev netrval až do konca.
6Na výstrahu boli iba na krátky čas vystavení strachu,
pretože dostali znak záchrany, ktorý im pripomínal prikázanie tvojho zákona.
7Kto sa totiž obrátil k nemu, bol zachránený nie tým, čo videl,
ale zachránil si ho ty, Spasiteľ všetkých.
8A tým si presvedčil našich nepriateľov,
že ty si ten, čo vyslobodzuje z každého nešťastia.
9Veď tých kynožili kobylky a muchy, keď ich doštípali,
nenašiel sa liek na záchranu ich života,
lebo si zaslúžili, aby boli potrestaní takou háveďou.
10Nad tvojimi synmi však nezvíťazili ani zuby drakov striekajúce jed,
lebo im prišlo na pomoc tvoje milosrdenstvo a uzdravilo ich.
11Boli totiž ostňom bodnutí, aby pamätali na tvoje slová,
a rýchlo boli zachránení;
to preto, aby na tvoje slová celkom nezabudli
a neboli odlúčení od tvojho dobrodenia.
12Neuzdravili ich teda zeliny ani obklady,
ale tvoje slovo, Pane, ktoré uzdravuje všetkých.
13Veď ty máš moc nad životom i smrťou,
vovádzaš do brán podsvetia aj z nich vyvádzaš.
14Človek svojou zlobou síce môže zabiť,
no nemôže vrátiť späť ducha, ktorý odišiel,
ani vyslobodiť dušu, ktorá bola odňatá.
Krupobitie a manna15Ujsť pred tvojou rukou je nemožné.
16Bezbožníci, ktorí ťa odmietali poznať,
boli bičovaní tvojím mocným ramenom,
prenasledovaní nezvyčajnými dažďami, krupobitím, neúprosnými lejakmi
a stravovaní ohňom.
17A čo bolo celkom neuveriteľné:
vo vode, ktorá všetko hasí,
zúril oheň ešte silnejšie;
príroda totiž bojuje na strane spravodlivých.
18Veď občas sa plameň zmiernil,
aby nespálil zvieratá poslané na bezbožných,
a aby videli a spoznali, že ich stíha Boží súd;
19inokedy zasa plameň i uprostred vôd pálil viac ako oheň,
aby zničil plody nespravodlivej krajiny.
20Naproti tomu si svoj ľud sýtil pokrmom anjelov
a z neba si im poskytoval hotový chlieb bez ich práce,
ktorý oplýval všetkými pôžitkami a uspokojil každú chuť.
21Veď tento dar, ktorý si predložil,
jasne ukázal tvoju nežnosť voči tvojim deťom,
keď vychádzal v ústrety túžbe toho, kto si ho bral,
a premieňal sa na to, čo kto chcel.
22Sneh i srieň však odolávali páľave a netopili sa,
aby poznali, že oheň, ktorý planie v krupobití
a prebleskuje v lejakoch, ničí iba plody nepriateľov.
23A ten istý oheň na druhej strane zabudol i na vlastnú moc,
aby spravodliví dostali pokrm.
24Veď stvorená príroda slúžiaca tebe, čo si ju utvoril,
stupňuje svoju moc na trestanie nespravodlivých
a správa sa mierne, aby robila dobre tým, čo sa spoliehajú na teba.
25Preto sa aj vtedy prispôsobila vo všetkom
a slúžila tvojej štedrosti, ktorá všetko živí
podľa potreby prosiacich,
26aby sa tvoji synovia, ktorých si si, Pane, zamiloval,
naučili, že človeka neživia rozličné druhy plodov,
ale tvoje slovo zachováva tých, čo ti dôverujú.
27Totiž to, čo oheň nezničil,
hneď sa topilo, len čo sa zohrialo prvými lúčmi slnka,
28aby bolo známe, že ti treba ďakovať už pred východom slnka
a obracať sa na teba, len čo svitnú zore.
29Veď nádej nevďačníka sa roztopí sťa zimná inovať
a odtečie ako neužitočná voda.
Who We AreWhat We EelieveWhat We Do
2025 by iamachristian.org,Inc All rights reserved.
