Kniha Sirachovca 41 - Slovak Interconfessional Translation (with DC)（SEBDC）

O smrti

1Ó, smrť, aká trpká je myšlienka na teba

pre človeka, čo si pokojne žije na svojom majetku,

čo si žije bezstarostne a vo všetkom sa mu dobre vodí

a čo sa ešte vládze tešiť z dobrého jedla!

2Ó, smrť, tvoj ortieľ je dobrý

pre človeka, ktorý trie núdzu a stráca sily,

pre vekom zodratého starca, ktorého všetko unavuje,

ktorý zatrpkol a stratil trpezlivosť!

3Neboj sa ortieľa smrti,

pamätaj však na tých, čo ťa predišli, i na budúcich.

4Toto je Pánov rozsudok nad každým telom,

prečo sa protiviť tomu, čo sa páči Najvyššiemu?

Či ide o desať, či o sto, či o tisíc rokov,

v podsvetí sa nevedie rozprava o živote.

Tresty zlých

5Z detí hriešnikov sa stanú nehanebné deti,

veď vyrastajú v prostredí bezbožníkov.

6Dedičstvo detí hriešnikov bude zničené

a s ich potomstvom bude trvalo spojená hanba.

7Bezbožného otca budú potupovať vlastné deti,

pretože pre neho ich stíha hanba.

8Beda vám, bezbožníci,

vy ste opustili zákon Boha, Najvyššieho.

9Keď sa rodíte, rodíte sa na prekliatie,

keď zomierate, prekliatie sa stáva vaším údelom.

10Všetko, čo je zo zeme, pôjde do zeme;

takisto pôjdu bezbožníci z kliatby do záhuby.

11Ľudia nariekajú nad telami mŕtvych,

ale neblahé meno hriešnikov bude vymazané.

12Staraj sa o svoje meno, lebo to ťa prežije

skôr ako tisíce bohatých zlatých pokladov.

13Dobrý život sa počíta na dni,

ale dobré meno ostane na veky.

14Deti moje, v pokoji sa držte výchovy,

ak je však múdrosť utajená a poklad skrytý,

aký je z oboch úžitok?

15Lepší je človek, ktorý ukrýva svoje bláznovstvo,

ako človek, ktorý ukrýva svoju múdrosť.

O hanblivosti

16S úctou teda vypočujte môj úsudok;

veď nie je správne stále sa hanbiť za všetko

a nie všetko všetci pokladajú za hodné úcty.

17Za smilstvo sa hanbite pred otcom a matkou,

pred vládcom a mocnárom za lož,

18pred sudcom a úradníkom za priestupok,

pred zhromaždením a ľudom za nezákonnosť,

pred spoločníkom a priateľom za krivdu,

19pred spoluobyvateľmi za krádež;

hanbi sa porušiť prísahu danú Bohu a zmluvu,

lakťom odstrčiť toho, kto prosí o chlieb,

správať sa pohŕdavo pri prijímaní a dávaní,

20neodpovedať na pozdrav,

obdivovať predajnú ženu,

21odvrátiť tvár od príbuzného,

privlastniť si podiel alebo dar, čo patrí druhému,

obzerať sa za vydatou ženou,

22správať sa dotieravo k cudzej slúžke —

k jej lôžku sa ani nepribližuj!

Hanbi sa pred priateľmi za urážlivé slová —

keď dačo dávaš, potom neurážaj!