1Hovorím pravdu v Kristovi, neklamem a dosvedčuje mi to moje svedomie v Duchu Svätom,
2že mám veľký žiaľ a neprestajnú bolesť v srdci.
3Želal by som si totiž byť sám prekliaty a odlúčený od Krista pre mojich bratov, mojich príbuzných podľa tela..
6To však neznamená, že Božie slovo stratilo účinnosť. Veď nie všetci, ktorí sú z Izraela, sú Izrael.
13ako je napísané:
Jákoba som miloval,
ale Ezáva som nenávidel.
14Čo teda povieme? Či nie je u Boha nespravodlivosť? Určite nie.
a zľutujem sa, nad kým sa zľutúvam.
16A tak teda nezáleží na tom, kto chce, ani na tom, kto beží, ale na Bohu, ktorý sa zmilúva.Boží hnev a milosrdenstvo
19Povieš mi azda: „Tak prečo ešte karhá? Veď kto sa môže vzoprieť jeho vôli?“
a ako milovanú tú, čo nebola milovaná.
26 A stane sa, že na mieste, kde sa im hovorilo: Vy nie ste môj ľud,
tam sa budú volať synmi živého Boha.
27A Izaiáš volá nad Izraelom: Aj keby synov Izraela bolo toľko, koľko je morského piesku, zachránený bude zvyšok.
boli by sme ako Sodoma
a podobali by sme sa Gomore. Izrael a evanjelium
30Čo teda povieme? Pohania, ktorí sa neusilovali o spravodlivosť, dosiahli spravodlivosť, no spravodlivosť z viery;
ale kto verí v neho, nebude zahanbený.
Who We AreWhat We EelieveWhat We Do
2025 by iamachristian.org,Inc All rights reserved.
