1Nato Jób odpovedal Hospodinovi takto:
2„Spoznal som, že môžeš všetko,
a že nijaký plán nie je pre teba neuskutočniteľný.
3Kto tu pre neznalosť zakrýva múdre rozhodnutie?
Preto odpovedám: ‚Ja som hovoril o veciach,
ktoré som nechápal, a o divoch, o ktorých neviem.‘
4Vypočuj ma, prosím, a ja prehovorím.
Budem ti klásť otázky a ty ma poučíš.
5Chýr o tebe sa mi dostal do ucha,
ale teraz ťa na vlastné oči vidím.
6Preto odvolávam svoje slová
a kajám sa v prachu a v popole.“Epilóg
7Potom, keď Hospodin dopovedal Jóbovi tieto slová, Elifazovi z Temánu povedal: „Môj hnev vzplanul proti tebe a tvojim dvom spoločníkom, lebo ste nehovorili o mne správne, tak ako môj služobník Jób. a jeden zlatý prsteň..
15V celej krajine nebolo krajších žien ako boli Jóbove dcéry. Aj im dal otec dedičstvo medzi ich bratmi.
16Jób potom žil stoštyridsať rokov, videl svojich synov a vnukov až do štvrtého pokolenia.
17Napokon Jób zomrel starý a sýty životom.
Who We AreWhat We EelieveWhat We Do
2025 by iamachristian.org,Inc All rights reserved.
