Náreky 2 - Slovak Interconfessional Translation（SEB）

Druhý nárek(alef)

1Ach, ako Pán zastrel mrakmi

vo svojom hneve dcéru Siona,

ozdobu Izraela zhodil

z nebies na zem.

Nepamätal na podnož svojich nôh

v deň svojho hnevu.(bét)

2Pán neľútostne pohltil nivy Jákoba,

vo svojom prudkom hneve

rozbúral opevnenia judskej dcéry,

zvrhol na zem,

znesvätil kráľovstvo i jeho kniežatá.(gimel)

3Vo svojom pálčivom hneve

postínal všetky rohy Izraela,

stiahol späť svoju pravicu

pred nepriateľom

a vzbĺkol uprostred Jákoba

ako planúci oheň, ktorý všetko hltá.(dalet)

4Napol luk ako nepriateľ,

pozdvihol pravicu

a ako protivník hubil všetko,

čo lahodilo oku.

V stane dcéry Siona

vylial ako oheň svoju zlosť.(hé)

5Pán bol ako nepriateľ,

pohltil Izrael,

pohltil všetky jeho paláce,

zničil jeho pevnosti

a zväčšil judskej dcére

zármutok a žalosť.(vav)

6Ako záhradu pošliapal svoj príbytok,

zničil svoj svätostánok.

Hospodin dal na Sione zabudnúť

na sviatok i sobotu

a zavrhol vo svojom prudkom hneve

kráľa aj kňaza.(zajin)

7Zanevrel Pán na svoj oltár,

znesvätil svoju svätyňu,

vydal do ruky nepriateľa

múry svojich palácov.

Hluk zaznieval v Hospodinovom dome

ako v deň slávnostného zhromaždenia.(chét)

8Hospodin si zaumienil,

že zrúca hradby dcéry Siona.

Natiahol meraciu šnúru,

neodvrátil ruku od ničenia

a spôsobil zármutok na vale i na múre,

až sa spolu zosypali.(tét)

9Do zeme sa vnorili jej brány.

Zničil a rozlámal jej závory.

Jej kráľ aj kniežatá sú medzi pohanmi,

niet zákona,

ani jej proroci nedostávajú

videnie od Hospodina.

(jód)

10Starci dcéry Siona

sedia na zemi a mlčia,

sypú si prach na hlavu,

opásali sa vrecovinou.

Jeruzalemské panny

zvesili hlavy po zem.(kaf)

11Pre slzy mi chabne zrak,

moje vnútro je rozrušené,

na zem sa vylieva moja pečeň

nad skazou dcéry môjho ľudu,

keď hynie nemluvňa i dojča

na námestiach mesta.(lamed)

12„Kde je obilie a víno?“

vravia svojim matkám,

keď skonávajú ako ranení

na uliciach mesta,

keď vypúšťajú dušu

v náručí svojich matiek.(mém)

13Čože mám o tebe povedať, k čomu ťa pripodobniť,

dcéra Jeruzalema?

S čím ťa porovnať, aby som ťa potešil,

panenská dcéra Siona?

Veď tvoja rana je veľká ako more,

ktože ťa uzdraví?(nún)

14Tvoji proroci ti vo videniach

predpovedali márnosť a hlúposť,

neodkrývali tvoju vinu,

aby zmenili tvoj údel.

Oznamovali ti veštby,

samý klam a zvod.(samech)

15Všetci okoloidúci

zalamovali nad tebou ruky,

híkali a krútili hlavami

nad jeruzalemskou dcérou:

„Toto je mesto, o ktorom vraveli,

že je vrcholom krásy a potešením celej zeme?“(pé)

16Všetci tvoji nepriatelia

otvárali proti tebe ústa,

híkali a cerili zuby,

hovorili: „Pohltili sme ju!

Práve toto je deň, v ktorý sme dúfali.

Dokázali sme to!“(ajin)

17Hospodin vykonal, čo si zaumienil.

Uskutočnil, čo hovoril,

čo prikázal už za pradávnych dní.

Ničil bez súcitu.

Nepriateľovi dožičil radosť nad tebou,

víťazstvo doprial tým, čo ťa sužovali.(cadé)

18Volaj zo srdca k Pánovi,

hradba dcéry Siona,

prelievaj slzy, nech tečú ako potok,

dňom i nocou, neustávaj,

nech neochabne zrenica tvojho oka.

(kóf)

19Vstaň, bedákaj nocou

s prvými nočnými strážami,

vylievaj svoje srdce ako vodu

pred Pánovou tvárou.

Pozdvihni k nemu svoje dlane

za život svojich detí,

čo hynú od hladu

na všetkých nárožiach.(réš)

20„Pozri, Hospodin, všimni si,

komuže si to urobil.“

Majú azda ženy jesť svoje potomstvo,

starostlivo vychovávané deti?

Či možno v Pánovej svätyni

zavraždiť kňaza a proroka?(šín)

21V uliciach na zemi leží

chlapec aj starec.

Moje panny a mládenci

padli mečom.

Hubil si v deň svojho hnevu,

zabíjal bez súcitu.

(tav)

22Zavolal si z okolia ako v deň slávnostného zhromaždenia

tých, ktorých sa desím.

V deň Hospodinovho hnevu

sa nikto nezachránil ani neunikol.

Tých, čo som starostlivo vychovávala,

zahubil môj nepriateľ.