1Keď Izák zostarol a oči mu natoľko zoslabli, že nevidel, zavolal si svojho staršieho syna Ezáva a povedal: „Syn môj!“ On mu odvetil: „Tu som!“
28Nech ti dá Boh
z nebeskej rosy
a z úrodnosti zeme,
i hojnosť obilia a muštu!
29Nech ti slúžia národy,
nech sa ti klaňajú kmene!
Panuj nad svojimi bratmi
a nech sa ti klaňajú synovia tvojej matky!
Nech je prekliaty, kto bude teba preklínať,
nech je požehnaný, kto ťa bude žehnať!“
30Len čo Izák požehnal Jákoba a sotva Jákob vyšiel od otca Izáka, už z lovu prichádzal jeho brat Ezáv.
31On tiež pripravil obľúbené jedlo, priniesol ho otcovi a povedal: „Otec môj, vstaň a najedz sa z úlovku svojho syna, aby si ma mohol požehnať!“
32Otec Izák sa ho však spýtal: „Kto si?“ On odvetil: „Ja som tvoj syn, tvoj prvorodený, Ezáv.“
33Tu sa Izák nesmierne preľakol a povedal: „Kto to teda bol, čo mi priniesol jedlo z úlovku? Zo všetkého som jedol, prv ako si prišiel. Požehnal som ho a bude požehnaný.“
40Bude ťa živiť tvoj meč,
budeš však slúžiť svojmu bratovi.
No, keď sa posilníš,
zhodíš jeho jarmo
zo svojej šije.“
41Vtedy Ezáv znenávidel Jákoba pre požehnanie, ktoré mu dal otec. Ezáv si povedal: „Keď príde čas smútku za mojím otcom, potom zabijem svojho brata Jákoba!“
Who We AreWhat We EelieveWhat We Do
2025 by iamachristian.org,Inc All rights reserved.
