1Elihu znova prehovoril takto:
2„Vari to považuješ za správne, keď hovoríš:
‚Moja spravodlivosť je väčšia ako Božia?‘
3Hovoríš: ‚Čo z toho máš?
Čo mi prospeje, keď nehreším?‘
4Odpoviem tebe
a zároveň i tvojim priateľom:
5‚Zahľaď sa na nebo a pozoruj,
sleduj oblaky, sú vyššie ako ty!
6Ak si zhrešil, čo mu tým urobíš?
A čo mu spôsobíš množstvom priestupkov?
7Ak si spravodlivý, čo mu tým dáš,
alebo čo z tvojej ruky prijme?
8Tvoja bezbožnosť platí len na takého, ako si ty,
a na človeka tvoja spravodlivosť.
9Pre častý útlak ľudia kričia,
spod nadvlády mocných volajú o pomoc.‘
10Človek sa však nepýta: ‚Kde je Boh, môj Tvorca,
ten, čo dáva piesne v noci,
11ten, čo nás poučuje viac ako pozemskú zver
a robí múdrejšími nad nebeské vtáctvo?‘
12Tam kričia,
ale on pre pýchu zlých neodpovedá.
13Boh určite nevypočuje prázdne reči,
Všemohúci si ich nevšimne,
14tým skôr tak urobí, keď povieš, že ho nevidíš.
Spor mu predložili, len naň čakaj!
15Teraz, keďže jeho hnev nič netrestá
a nedbá príliš na pochabosť,
16Jób môže márne otvárať ústa
a množiť slová bez rozmyslu.“
Who We AreWhat We EelieveWhat We Do
2025 by iamachristian.org,Inc All rights reserved.
