1Pamätaj na svojho Stvoriteľa v dňoch svojej mladosti,
kým neprídu zlé dni a nepriblížia sa roky,
keď povieš: „Nemám v nich záľubu.“
2Skôr než sa zatmie slnko, svetlo, mesiac a hviezdy
a oblaky sa vrátia po daždi,
3vtedy sa strážcovia domu budú triasť,
skrivia sa silní muži,
čo melú, prestanú pracovať, lebo ich bude málo,
a zatemnia sa, čo vyzerajú z okien.
4Zavrú sa dvere na ulicu,
stlmí sa hlas mlyna
a zmení sa na hlas vtáka.
Aj piesne budú znieť tlmene.
5Vyvýšeniny budú vzbudzovať strach
a cesta bude postrachom.
Rozkvitne mandľovník,
kobylka stratí silu,
kapary sa minú účinku.
Človek totiž ide do svojho večného domu
a na ceste sa zoskupujú smútiaci.
6Skôr než sa roztrhne strieborný motúzik
a rozbije sa zlatá čaša,
roztriešti sa džbán nad prameňom,
poláme sa koleso na studni,
7prach sa vráti do zeme, tak ako bol,
a duch sa vráti k Bohu, ktorý ho dal.
8„Márnosť márností,“ povedal Kazateľ,
„všetko je márnosť.“
9Okrem toho, že Kazateľ bol mudrc, vyučoval ľud poznaniu,
uvažoval, skúmal a usporadúval mnohé príslovia.
10Kazateľ sa usiloval nájsť vhodné slová,
spoľahlivo napísané slová pravdy.
11Ako ostne sú slová múdrych
a ako vbité klince sú zbierky prísloví —
pochádzajú od rovnakého pastiera.
12Okrem týchto vecí, syn môj, maj sa na pozore!
Písaniu kníh nieto konca-kraja
a mnohé premýšľanie unavuje telo.
13Slovo na záver všetkého, čo si počul:
Boha sa boj a jeho prikázania zachovávaj,
lebo toto je povinnosť každého človeka!
14Boh predvolá na súd každý čin,
všetko, čo je skryté,
či je to dobré, alebo zlé.
Who We AreWhat We EelieveWhat We Do
2025 by iamachristian.org,Inc All rights reserved.
