1Poučný žalm. Asáfov.
Prečo si nás, Bože, navždy zavrhol?
Prečo tvoj hnev horí proti ovciam tvojej pastviny?
2Rozpomeň sa na svoj ľud, ktorý si si dávno získal,
na svoj dedičný kmeň, ktorý si vykúpil,
na vrch Sion, kde prebývaš.
3Vykroč k večným zrúcaninám!
Nepriateľ vo svätyni všetko spustošil.
4Tvoji protivníci revali uprostred tvojho zhromaždiska,
svoje znaky vztýčili namiesto našich znakov.
5Vyzeralo to tak, ako keď sa v húštine stromov
dovysoka dvíhajú sekery.
6Všetky rezbárske diela
zničili sekerou a kladivom.
7Tvoju svätyňu vypálili,
príbytok tvojho mena zneuctili do základu.
8Mysleli si: „Vyhubíme ich úplne!“
Vypálili všetky Božie zhromaždiská v krajine.
9Svoje znaky už nevidíme, nieto už proroka;
nikto z nás nevie, dokedy.
10Bože, dokedy sa bude utláčateľ rúhať?
Smie nepriateľ trvalo urážať tvoje meno?
11Prečo svoju ruku sťahuješ späť?
Zdvihni z lona svoju pravicu a skoncuj s tým!
12Boh je oddávna mojím kráľom,
on koná spásne skutky na zemi.
13Ty si svojou silou rozdvojil more,
vodným obludám si porozbíjal hlavy.
14Rozdrvil si hlavy Leviatana,
dal si ho za pokrm žralokom.
15Otvoril si prameň i potok,
vysušil si mohutné riečne riavy.
16Tvoj je deň, tvoja je i noc,
určil si miesto nebeským svetlám i slnku.
17Ty si určil všetky hranice zeme,
leto i zimu si ty stanovil.
18Rozpomeň sa, Hospodin, nepriateľ ťa hanobí
a bláznivý ľud zavrhol tvoje meno.
19Nevydaj dravcom dušu svojej hrdličky,
na život svojich biednych nikdy nezabudni.
20Hľaď na zmluvu,
lebo zákutia zeme stali sa pelechmi násilia!
21Nech utláčaný neodchádza s hanbou,
nech biedni a chudobní chvália tvoje meno!
22Vstaň, Bože, ujmi sa svojho sporu,
rozpomeň sa, ako ťa blázon hanobí celý deň!
23Nezabudni na krik svojich protivníkov,
na stále mocnejší hukot svojich odporcov.
Who We AreWhat We EelieveWhat We Do
2025 by iamachristian.org,Inc All rights reserved.
