1V roku, keď zomrel kráľ Uzzija, videl som Pána sedieť na vysokom a vznešenom tróne. Okraje jeho rúcha napĺňali chrám.
4Prahy dverí sa zachveli od hlasu volajúceho
a chrám sa naplnil dymom.
5Povedal som:
„Beda mi, som stratený,
lebo som muž s nečistými perami
a bývam medzi ľudom s nečistými perami
a moje oči videli kráľa, Hospodina zástupov.“
6Priletel ku mne jeden zo serafov,
v ruke mal žeravý uhlík,
ktorý vzal kliešťami z oltára.
7Dotkol sa mi perí a povedal:
„Hľa, toto sa dotklo tvojich perí,
zmizla tvoja vina
a tvoj hriech je odstránený.“
8Potom som počul hlas Pána, ktorý povedal:
„Koho mám poslať, kto ta pôjde?“
Povedal som: „Hľa, tu som, pošli mňa!“
9Povedal: „Choď a povedz tomuto národu:
‚Počúvajte, len počúvajte, ale nerozumejte,
hľaďte, len sa dívajte, ale nechápte!‘
10Urob bezcitným srdce tohto ľudu,
zapchaj mu uši a zastri oči,
aby očami nevidel a ušami nepočul,
aby jeho srdce nechápalo,
neobrátil sa a nevyzdravel.“
11Povedal som: „Dokedy, Pane?“
Povedal: „Dovtedy, kým nespustnú mestá
a budú bez obyvateľov
a domy bez ľudí,
kým sa zem nestane púšťou.
12Hospodin ďaleko odvedie ľudí
a v krajine nastane veľké spustošenie.
13Ak v nej zostane ešte desatina,
bude spálená ako posvätné stromy — terebint a dub,
z ktorých pri stínaní zostane iba kmeň.
Ich peň je sväté semeno.“
Who We AreWhat We EelieveWhat We Do
2025 by iamachristian.org,Inc All rights reserved.
