Ozeáš 4 - Slovak Interconfessional Translation（SEB）

Súd nad kňazmi

1Počúvajte slovo Hospodina, Izraeliti!

Hospodin vedie spor s obyvateľmi krajiny,

lebo niet vernosti, milosrdenstva

ani poznania Boha v krajine.

2Preklínanie, podvody, vraždy, krádeže a cudzoložstvo

prelomili svoje hrádze: všade je samá krv.

3Preto smúti krajina, lebo ochabuje všetko, čo v nej prebýva:

divá zver aj nebeské vtáctvo,

dokonca aj morské ryby hynú.

4Nech nikto nevedie s nikým spor

a nech nikto nikoho neodsudzuje!

„To s tebou mám spor, kňaz!

5Ty sa potkýnaš vo dne

a v noci sa aj prorok s tebou potkýna.

Zničím tvoju matku.

6Môj ľud je zničený pre nevedomosť.

Keďže ty si odmietol poznanie,

odmietam ťa ako svojho kňaza.

Zabudol si na zákon svojho Boha,

ja tiež zabudnem na tvojich potomkov —

7o čo viac sa množia,

o to viac hrešia proti mne.

Ich dôstojnosť zmením na potupu!

8Kŕmia sa hriechom môjho ľudu

a túžia po jeho vine.

9Ako bude s ľudom,

tak bude aj s kňazom.

Potrestám ho za jeho cesty

a odplatím mu jeho skutky.

10Budú jesť, ale nenasýtia sa,

budú smilniť, ale nerozmnožia sa,

lebo opustili Hospodina

11v prospech smilstva.

Hriech izraelského ľudu

Víno a mušt

odoberajú rozum môjmu ľudu,

12dopytuje sa svojho dreva

a jeho palica mu dáva rady,

lebo duch smilstva ich zvádza z cesty

a oni sa smilnením odvracajú od svojho Boha.

13Na temene vrchov prinášajú obety,

na výšinách pália kadidlo

— pod dubom, topoľom a cerom,

lebo ich tieň je príjemný;

preto vaše dcéry smilnia

a vaše snúbenice páchajú cudzoložstvo.

14Nepotrestám však za to

ani vaše dcéry, ani vaše snúbenice,

lebo muži chodia do ústrania s neviestkami

a so zasvätenými smilnicami prinášajú obety.

Ľud, ktorý to nechápe, bude zničený.“

15Ak smilníš ty, Izrael,

nech sa nepreviňuje Júda.

Nechoďte do Gilgálu,

neputujte do Bét-Avenu,

neprisahajte: „Na živého Hospodina prisahám!“

16Ako vzdorovitá jalovica vzdoruje Izrael,

má ho azda Hospodin pásť

na rozľahlej pastvine ako baránka?

17Efrajim je spolčený s modlami,

nechaj ho;

18ich hostiny sa pominuli.

Neustále smilnil,

v hriešnej láske mal opakovanú záľubu;

potupa prevýšila ich pýchu.

19Vietor ho zabalí do svojich krídel

a ponesie hanbu za svoje obety.