1Zbormajstrovi. Dávidov žalm.
Hospodin, ty ma skúmaš a poznáš.
2Ty vieš o mne, či si sadám a či vstávam,
i môj úmysel zďaleka poznáš.
3Ty pozoruješ, či chodím, či ležím,
o všetkých mojich cestách vieš.
4Ešte nemám slovo na jazyku
a ty, Hospodin, už vieš, čo chcem povedať.
5Obkľučuješ ma zo všetkých strán,
svoju ruku kladieš na mňa.
6Žasnem nad tvojím poznaním,
je privysoko, nedosiahnem ho.
7Kam by som odišiel pred tvojím Duchom,
kam by som utiekol pred tvojou tvárou?
8Keby som vystúpil na nebesia, si tam,
keby som si ustlal v podsvetí, si tam.
9Keby som mal krídla rannej zory
a usadil by som sa pri najvzdialenejšom mori,
10aj ta by ma priviedla tvoja ruka
a tvoja pravica by sa ma ujala.
11Keby som povedal: „Možno ma tma ukryje
a noc moje svetlo obklopí,“
12ani tma nie je dosť tmavá;
noc ti svieti ako deň,
tma ti je sťa svetlo.
13Veď ty si mi utvoril ľadviny,
v matkinom živote si ma utkal.
14Ďakujem ti, že si ma predivne utvoril;
tvoje skutky sú obdivuhodné,
to si veľmi dobre uvedomujem.
15Moje kosti neboli skryté pred tebou,
keď som vznikal v skrytosti,
utkávaný v najspodnejších častiach zeme.
16Tvoje oči ma videli už v zárodku,
všetko to bolo zapísané v tvojej knihe;
dni boli určené,
skôr než ktorýkoľvek z nich nastal.
17Ako si vážim tvoje myšlienky, Bože,
aký nesmierny je ich počet.
18Keby som ich mal spočítať, bolo by ich viac ako piesku.
Len čo sa zobudím, som s tebou.
19Kiežby si, Bože, zabil bezbožníka!
Vzdiaľte sa odo mňa, krvilační muži!
20Tí sa na teba ľstivo odvolávajú
a zneužívajú tvoje meno.
21Hospodin, nemám azda nenávidieť tých, čo teba nenávidia?
Nemám si vari sprotiviť tých, čo povstávajú proti tebe?
22Nenávidím ich, naskrze ich nenávidím,
stali sa mi nepriateľmi.
23Skúmaj ma, Bože, a poznaj moje srdce,
skúšaj ma a poznaj moje zmýšľanie!
24Hľaď, či som na ceste trápenia
a veď ma cestou večnosti!
Who We AreWhat We EelieveWhat We Do
2025 by iamachristian.org,Inc All rights reserved.
