1Slová Agúra, Jakeho syna.
Výrok tohto muža vynesený Itíelovi, Itíelovi a Uchálovi.
2Och, som hlúpy viac než ktokoľvek iný
a nemám ľudský rozum,
3nenaučil som sa múdrosti
a nemám ani poznanie o Najsvätejšom.
4Kto vystúpil do neba a odtiaľ zostúpil?
Kto do svojej hrsti vietor nazbieral?
Kto zabalil vodu do plášťa?
Ktože vytýčil všetky končiny zeme?
Ako sa volá a ako sa volá jeho syn? Isto to vieš!
5Každá Božia reč je preverená,
je štítom tým, čo sa k nemu utiekajú.
6Nepridávaj nič k jeho slovám,
aby ťa nepotrestal a neusvedčil z klamstva.
7O dve veci ťa prosím,
neodopri mi ich prv, než zomriem:
8Vzdiaľ odo mňa klamstvo a lživé slovo!
Nedávaj mi chudobu ani bohatstvo,
udeľ mi toľko chleba, koľko potrebujem,
9aby som sa nepresýtil, nezaprel ťa
a nepovedal: „Kto je Hospodin?“
Aby som neschudobnel a nekradol
a nezneuctil tak meno svojho Boha.
10Neohováraj sluhu pred jeho pánom,
aby ťa nepreklial, aby si ty neniesol trest.
11Je pokolenie, čo preklína svojho otca
a svoju matku nežehná;
12pokolenie, čo sa pokladá za čisté
a pritom nie je obmyté od špiny;
13pokolenie — ako len povýšene hľadí
a namyslene žmurká viečkami!
14Je pokolenie, čo má zuby ako meče
a čeľuste sťa nože,
aby pohltilo biednych zo zeme
a chudobných spomedzi ľudí.
Číselné príslovia15Pijavica má dve dcéry, kričia: „Daj, daj!“
Sú tri veci, čo sa nikdy nenasýtia,
totiž štyri, čo nepovedia: „Dosť!“:
16podsvetie a neplodné lono,
zem stále smädná po vode
a oheň, čo nikdy nepovie: „Dosť!“
17Oko, čo sa posmieva otcovi,
a pohŕda poslušnosťou voči matke,
vyďobú havrany z údolia
a zožerú ho orlie mláďatá.
18Tieto tri veci sú mi podivné,
vlastne štyri, čo nechápem:
19cestu orla na nebi,
cestu hada po skale,
cestu lode po morskej hlbine
a cestu muža k dievčaťu.
20Taká je aj cesta cudzoložnice:
naje sa, utrie si ústa
a povie: „Neurobila som nič neprístojné.“
21Pred tromi vecami sa chveje zem,
vlastne štyri uniesť nemôže:
22sluhu, čo kraľuje,
hlupáka, čo pažravo hltá chlieb,
23nehanebnicu, čo sa vydáva,
a slúžku, čo zaberie miesto svojej panej.
24Tieto štyri, hoci drobné zemské tvory,
sú výnimočne múdre:
25mravce — národ bez sily,
a predsa si v lete vedia pripraviť potravu;
26damany — národ bez moci,
a vedia si stavať brlohy v skale;
27kobylky, hoci nemajú kráľa,
predsa všetky tiahnu v šíkoch;
28jašteričky, hoci ich môžeš vziať do rúk,
predsa bývajú v kráľovských palácoch.
29Títo traja vznešene vykračujú,
vlastne štyria, čo pyšne pochodujú:
30lev, najmocnejší medzi zvieratami,
neustúpi pred ničím,
31nafúkaný kohút aj cap
a kráľ na čele svojho ľudu.
32Ak si hlúpy a vyťahuješ sa
alebo ak strojíš zlo, daj si ruku na ústa!
33Veď šľahaním smotany vznikne maslo,
úder na nos spôsobí krvácanie
a nával hnevu vyvolá spor.
Who We AreWhat We EelieveWhat We Do
2025 by iamachristian.org,Inc All rights reserved.
