1Noémi mala z mužovej strany príbuzného, majetného muža z Elimelechovho rodu; volal sa Boaz.
2Moábčanka Rút povedala Noémi: „Chcela by som ísť na pole zbierať klasy za niekým, kto mi to dovolí.“ Noémi jej odpovedala: „Choď, dcéra moja!“
13Ona odpovedala: „Môj pane, kiežby som aj ďalej nachádzala u teba priazeň! Potešil si ma a prívetivo si sa zhováral so svojou služobnicou, hoci sa zatiaľ nemôžem rovnať ani jednej z nich.“
14Keď bol čas jedla, Boaz jej povedal: „Poď sem a jedz, vezmi si chlieb a po kúskoch si ho namáčaj vo vínnom octe.“ Keď si prisadla k žencom, ponúkol jej pražené zrno. Ona sa najedla dosýta a ešte jej aj zvýšilo.2Krľ 4,44; Mt 14,20
15Potom vstala a šla zbierať klasy. Boaz dal sluhom príkaz: „Nechajte ju paberkovať a dovoľte jej zbierať aj medzi snopmi.
16Schválne jej navyťahujte klasy aj zo snopov a nechajte tak. Nech ich zbiera, neokrikujte ju!“
17Rút teda paberkovala na poli až do večera a keď nazbierané klasy vymlátila, bola to asi efa jačmeňa.
18Vzala to, odniesla do mesta a ukázala svokre, čo nazbierala. Potom jej dala aj zvyšok svojho jedla, z ktorého sa sama nasýtila.
19Vtedy sa svokra spýtala: „Kde si dnes paberkovala a pracovala? Nech je požehnaný, kto sa ťa ujal!“ Rút povedala svokre, u koho pracovala a dodala: „Muž, u ktorého som dnes pracovala, sa volá Boaz.“
20Vtedy Noémi povedala svojej neveste: „Nech ho požehná Hospodin, ktorý neprestal prejavovať svoju priazeň ani živým, ani mŕtvym!“ Noémi potom dodala: „Ten muž je náš blízky príbuzný a patrí k tým, čo sú povinní vykúpiť náš majetok.“Lv 25,25; Rút 4,4
21Moábčanka Rút pokračovala: „On mi ešte poradil: Drž sa mojich sluhov, kým nezožnú všetko, čo je moje.“
22Noémi povedala svojej neveste Rút: „Dobre je, dcéra moja, že budeš chodiť s jeho služobnicami, aspoň ti na inom poli nebudú ubližovať.“
23Rút sa teda pri zbieraní klasov pridŕžala Boazových služobníc až do skončenia žatvy jačmeňa i žatvy pšenice a bývala u svojej svokry.
Who We AreWhat We EelieveWhat We Do
2025 by iamachristian.org,Inc All rights reserved.
