Jeremiáš 48 - Slovak Interconfessional Translation（SEB）

Proti Moábčanom

1O Moábsku.

Toto hovorí Hospodin zástupov, Boh Izraela:

„Beda mestu Nebó, lebo bude zničené,

zahanbený a podmanený bude Kirjatajim!

Zhanobená a zrúcaná bude skalná pevnosť.

2Pýcha Moábska už nejestvuje,

v Chešbóne mu pripravujú nešťastie.

‚Poďte, zničme ho, nech už nie je národom!‘

Aj ty, Madmén, zmĺkneš,

za tebou tiahne meč.

3Z Choronajimu počuť krik o pomoc:

‚Veľké násilie a skaza!‘

4Moábsko je rozbité,

jeho maličkí kričia o pomoc.

5Po úbočí Luchítu vystupuje veľký plač,

na svahu Choronajimu

počuť krik pre skazu:

6‚Utekajte, zachráňte si život,

budete ako borievka na púšti.‘

7Pretože si sa spoliehal na svoje diela a poklady,

aj ty budeš podmanený.

Kemóš pôjde do zajatia,

jeho kňazi spolu s kniežatami.

8Ničiteľ vnikne do každého mesta,

ani jedno mesto sa nezachráni.

Zničené bude údolie

a úbočie spustne,

ako povedal Hospodin.

9Dajte krídla Moábsku,

nech sa letiac vzdiali!

Jeho mestá sa stanú púšťou,

obyvateľov v nich nebude.

10Prekliaty, kto bude vykonávať

Hospodinovo dielo nedbanlivo,

prekliaty, kto svoj meč nechce zakrvaviť.

11Bezstarostne si žil Moáb od mladosti,

odpočíval ako víno na svojich kvasniciach,

neprelieval sa z nádoby do nádoby

a do zajatia nešiel.

Preto si zachoval svoju chuť

a jeho vôňa sa nezmenila.

12Preto hľa, blíži sa čas,“ znie výrok Hospodina, „keď pošlem proti nemu vinárov, ktorí ho stočia, jeho nádoby vyprázdnia a jeho krčahy porozbíjajú.

13Na hanbu vyjde Moáb pre Kemóša, ako vyšiel na hanbu dom Izraela pre Bétel, ktorému dôveroval.

14Ako môžete hovoriť: ‚Sme hrdinovia

a mocní muži súci do boja?‘

15Ničiteľ Moába vchádza do jeho miest,

výkvet jeho mládeže ide na jatky,“

znie výrok Kráľa,

ktorý sa volá Hospodin zástupov.

16„Blíži sa skaza Moábska,

jeho nešťastie sa veľmi ponáhľa.

17Ľutujte ho, všetci susedia,

všetci, ktorí poznáte jeho meno,

hovorte: ‚Ako sa zlomila

silná palica, berla prekrásna!‘

18Zostúp zo svojej slávy, seď o smäde,

obyvateľka, dcéra Dibónu,

veď ničiteľ Moábska prichádza na teba,

zrúca tvoje pevnosti.

19Postav sa na cestu a pozoruj,

obyvateľka Aroéru,

pýtaj sa bežcov a utečencov.

Povedz: ‚Čo sa stalo?‘

20Na hanbu vyšlo Moábsko,

je plné hrôzy;

kvíľte a kričte,

oznámte v Arnóne,

že Moábsko je zničené.

21Príde súd na rovinatý kraj, na Cholón, na Jahcu a na Mefaat,

22na Dibón, na Nebó a na Bét-Diblatajim,

23na Kirjatajim, Bét-Gamúl a na Bét-Meón,

24na Kerijót, na Bocru a na všetky ďaleké i blízke mestá Moábska.

25Odrezaný je roh Moábska,

jeho rameno je zlomené,“

znie výrok Hospodina.

26„Opoj ho, lebo sa vyvyšoval nad Hospodina. Nech sa Moáb váľa v tom, čo vyvrátil, nech je sám na posmech.

30Ja poznám,“ znie výrok Hospodina,

„jeho spupnosť,

jeho táranie je bezobsažné

a jeho konanie bezcieľne.

31Preto kvílim nad Moábskom,

volám o pomoc pre celé Moábsko,

vzdychám nad ľuďmi v Kír-Cherese.

32Oplakávam ťa viac ako Jazér,

vinič Sibmy,

tvoje ratolesti prerástli more,

siahali až k Jazéru.

Do tvojej letnej oberačky a vinobrania

vpadol ničiteľ.

33Stratila sa radosť i plesanie

z ovocného sadu a z Moábska.

Vínu z lisov urobím koniec,

ten, čo šliape v lise, už nebude lisovať,

pokrik už nebude radostným pokrikom.

34Krik z Chešbónu zaznieva až po Elale, až po Jahac vydávajú svoj hlas, od Coaru po Choronajim, po Eglat-Šelišiju; veď aj vody Nimrímu sa zmenia na púšť.

35V Moábsku skoncujem s tými,“ znie výrok Hospodina, „čo vystupujú na výšinu a tam pália kadidlo svojim bohom.

36Preto srdce mi vzdychá nad Moábskom ako flauta, moje srdce vzdychá nad ľuďmi v Kír-Cherese ako flauta, lebo stratia všetko, čo im zostane.

41Zajaté budú mestá,

zabrané pevnosti.

Srdce moábskych hrdinov

bude v ten deň ako srdce ženy

pri pôrodných bolestiach.

42Moáb bude zničený,

nebude už národom,

pretože sa vyvyšoval nad Hospodina.

43Postrach, priepasť, pasca,

pre teba, obyvateľ Moábska,“

znie výrok Hospodina.

44„Kto unikne postrachu,

padne do priepasti,

a kto vyjde z priepasti,

chytí sa do pasce.

Toto dopustím na Moábsko

v roku jeho potrestania,“

znie výrok Hospodina.

45„V tôni Chešbónu

zostanú vysilení utečenci.

Veď oheň vyšľahne z Chešbónu

a plameň z domu Sichóna,

pohltí sluchy Moába

a temeno hlučného ľudu.

46Beda ti, Moábsko,

zahynie ľud Kemóša,

lebo ti vezmú synov do väzenia

a dcéry do zajatia.

47V budúcnosti však zmením údel Moábska,“

znie výrok Hospodina.

Potiaľto je súd nad Moábskom.