Nehemiáš 9 - Slovak Interconfessional Translation（SEB）

Kajúca modlitba ľudu

1V dvadsiaty štvrtý deň toho istého mesiaca sa Izraeliti zhromaždili. Oblečení do vrecoviny a posypaní zemou sa postili.

2Potomkovia Izraela sa oddelili od všetkých cudzincov, postavili sa a vyznávali svoje hriechy aj previnenia svojich otcov.

6Ty si jediný, Hospodin,

ty si stvoril nebesia,

nebesia nebies a všetky ich zástupy,

zem a všetko, čo je na nej,

moria i všetko, čo je v nich.

Ty všetkému dávaš život

a nebeské zástupy sa ti klaňajú.

7Ty, Hospodin, si Boh,

ktorý si vyvolil Abráma,

vyviedol si ho z Úru Chaldejcov

a dal si mu meno Abrahám.

8Keď si zistil, že jeho srdce je ti verné,

uzavrel si s ním zmluvu,

že krajinu Kanaánčanov, Chetitov, Amorejčanov,

Perizzejcov, Jebúsejov a Girgašejov

dáš jeho potomstvu.

Dodržal si svoje slovo,

lebo si spravodlivý.

9Videl si biedu našich otcov v Egypte,

vypočul si ich volanie o pomoc pri Trstinovom mori.

10Urobil si znamenia a divy na faraónovi,

na všetkých jeho služobníkoch

i na celom ľude jeho krajiny,

pretože si vedel,

že sa voči nim správajú spupne.

Tým si si urobil meno, aké máš dodnes.

11Rozdelil si pred nimi more

a uprostred mora prešli po suchu,

ale ich prenasledovateľov si vrhol do hlbín

ako kameň do rozbúrených vôd.

12Vo dne si ich vodil oblakovým stĺpom

a ohnivým stĺpom v noci,

aby si im osvetľoval cestu,

ktorou mali ísť.

13Zostúpil si na vrch Sinaj,

hovoril si s nimi z neba

a dal si im správne nariadenia,

spoľahlivé zákony,

dobré ustanovenia a prikázania.

14Oboznámil si ich

so svojou svätou sobotou

a dal si im prostredníctvom svojho služobníka Mojžiša

prikázania, ustanovenia a zákony.

15Dal si im chlieb z neba,

keď trpeli hladom,

aj vodu si vyviedol zo skaly,

keď boli smädní.

Kázal si im, aby išli

a zabrali do vlastníctva krajinu,

o ktorej si so zdvihnutou rukou prisahal,

že im ju dáš.

16Avšak oni, naši otcovia, spyšneli,

zatvrdili sa a nepočúvali tvoje príkazy,

17nechceli ťa poslúchať

a nepamätali na tvoje predivné skutky,

ktoré si konal s nimi.

Zatvrdili si šije, vzali si do hlavy,

že sa vrátia do svojho otroctva v Egypte.

Ty si však Boh, ktorý odpúšťa,

ktorý je milostivý a milosrdný,

dlho zhovievajúci a bohatý v milosti,

a tak si ich neopustil.

18Hoci si odliali podobu teľaťa

a povedali: ‚Toto je tvoj boh,

ktorý ťa vyviedol z Egypta!‘

a hoci sa dopúšťali veľkého rúhania,

19ty si ich vo svojom preveľkom milosrdenstve

neopustil na púšti.

Oblakový stĺp od nich neodstúpil vo dne,

ale viedol ich cestou,

ani ohnivý stĺp v noci,

lež osvetľoval im cestu,

ktorou mali ísť.

20Dal si im svojho dobrého ducha,

aby ich priviedol k rozumu.

Ich ústam si neodoprel svoju mannu

a dal si im vodu, keď mali smäd.

21Štyridsať rokov si ich opatroval na púšti,

nemali nedostatok.

Plášte sa im nezodrali

ani nohy im neopuchli.

22Dal si im kráľovstvá a národy,

rozdelil si im ich až po okraj

a oni zabrali krajinu Sichóna,

krajinu chešbónskeho kráľa

i krajinu bášanského kráľa Óga.

23Rozmnožil si ich synov ako nebeské hviezdy

a voviedol si ich do krajiny,

o ktorej si prisľúbil ich otcom,

že vojdú do nej a zaberú ju do vlastníctva.

24Synovia vošli, zabrali do vlastníctva krajinu

a ty si pred nimi pokoril

obyvateľov krajiny, Kanaánčanov,

a vydal si im do rúk

ich kráľov a národy krajiny,

aby s nimi naložili, ako sa im páčilo.

25Obsadili opevnené mestá a úrodnú pôdu,

zabrali príbytky plné dobrých vecí,

vykopané studne, vinice, olivové sady

a množstvo ovocných stromov.

Jedli, nasýtili sa, stučneli

a užívali si vďaka tvojej veľkej dobrote.

26No spriečili sa, vzbúrili sa proti tebe,

tvoj zákon zavrhli

a povraždili tvojich prorokov,

ktorí ich nabádali, aby sa navrátili k tebe.

Dopúšťali sa veľkého rúhania.

27Preto si ich vydal napospas protivníkom

a tí ich sužovali.

Keď vo chvíľach súženia

volali k tebe o pomoc,

ty si ich vypočul z nebies.

Podľa svojho veľkého milosrdenstva

si im dával záchrancov,

ktorí ich vyslobodzovali z rúk ich protivníkov.

28Len čo si vydýchli,

opäť páchali, čo sa ti nepáči.

Keď si ich vydal napospas ich nepriateľom

a tí ich prenasledovali,

znova volali k tebe.

Ty si ich podľa svojho milosrdenstva

vypočul z neba a mnohokrát vyslobodil.

29Napomínal si ich,

aby sa vrátili k tvojmu zákonu,

ale oni spyšneli,

neposlúchali tvoje prikázania

a hrešili proti tvojim právnym predpisom,

ktorých dodržiavaním človek žije.

No oni vzdorovito mykli plecami,

zatvrdili sa a neposlúchali.

30Veľa rokov si k nim bol zhovievavý,

napomínal si ich svojím duchom

prostredníctvom svojich prorokov,

no neposlúchali, a preto si ich vydal

do rúk národov krajín.

31Avšak pre svoje hojné milosrdenstvo

si s nimi neskoncoval, ani si ich neopustil,

lebo ty si milostivý a milosrdný Boh.

32Teraz však, Bože náš,

veľký, mocný a hrozný Bože,

ktorý zachovávaš zmluvu a priazeň,

nepodceňuj všetky útrapy,

ktoré zastihli nás, našich kráľov,

naše kniežatá, našich kňazov,

našich prorokov, našich otcov a všetok tvoj ľud

od čias asýrskych kráľov až dodnes.

33Ty si spravodlivý vo všetkom,

čo nás zastihlo, lebo ty si konal verne,

ale my sme si počínali bezbožne.

34Naši králi, naše kniežatá, naši kňazi a naši otcovia

neplnili tvoj zákon, nedbali na tvoje príkazy

a na tvoje výstrahy, ktorými si ich varoval.

35Vo svojom kráľovstve

napriek mnohým tvojim dobrodeniam,

ktoré si im preukazoval,

a v rozľahlej úrodnej krajine,

ktorú si im dal, ti neslúžili,

ani sa neodvrátili od svojich zlých skutkov.

36Hľa, my sme dnes otrokmi.

V krajine, ktorú si dal našim otcom,

aby požívali jej ovocie a jej dobré veci,

hľa, v tej sme otrokmi.

37Jej hojná úroda patrí kráľom,

ktorých si ustanovil nad nami za naše hriechy.

Tí podľa svojej ľubovôle panujú

nad našimi telami aj nad naším dobytkom.

Sme vo veľkom súžení.“