1Potom mi zaznelo slovo Hospodina takto:
2„Nevezmi si manželku, nemaj synov ani dcéry na tomto mieste.“
3Takto hovorí Hospodin o synoch a dcérach narodených na tomto mieste, aj o matkách, ktoré ich zrodili, a o ich otcoch narodených v tejto krajine:
4„Budú zomierať vo veľkých bolestiach, neoplačú ich ani nepochovajú, na tejto zemi budú ako hnoj, zahynú mečom a hladom, ich mŕtvoly budú pokrmom nebeských vtákov a divej zveri.“
5Hospodin totiž hovorí toto: „Nevkroč do domu smútku, nechoď ta nariekať ani im nevyslov sústrasť, pretože som tomuto ľudu odobral svoj pokoj,“ znie výrok Hospodina, „aj milosť a zľutovanie.
6Veľkí i malí pomrú v tejto krajine, nepochovajú ich, neoplačú ich, nikto si pre nich neurobí smútočné zárezy na tele ani si na znak smútku nevyholí lysinu.
9Lebo toto hovorí Hospodin zástupov, Boh Izraela: „Z tohto miesta pred vašimi očami odstránim vo vašich dňoch hlas plesania, hlas radosti, hlas ženícha a nevesty.“
10Keď oznámiš všetky tieto slová tomuto ľudu a oni sa ťa spýtajú: „Prečo nám Hospodin oznamuje všetko toto nešťastie? Aká je naša vina a náš hriech, ktorého sme sa dopustili proti Hospodinovi, nášmu Bohu?“
19Hospodin, moja sila a moja pevnosť,
moje útočisko v deň úzkosti!
K tebe prídu národy
od končín zeme a povedia:
„Len klamstvo dedili naši otcovia,
iba ničoty, ktoré nič neosožia.“
20„Či si môže človek robiť bohov?
Veď to nie sú bohovia!
21Preto ja ich poučím,
tentoraz im dám spoznať
svoju moc a silu
a spoznajú, že moje meno je Hospodin.“
Who We AreWhat We EelieveWhat We Do
2025 by iamachristian.org,Inc All rights reserved.
