1Vtedy zaspieval Mojžiš a Izraeliti Hospodinovi túto pieseň:
„Hospodinovi chcem spievať,
lebo sa veľmi preslávil;
koňa i jeho jazdca zmietol do mora.
2Moja sila a pieseň je Hospodin,
on sa mi stal spásou.
On je môj Boh, velebím ho;
Boh môjho otca, chcem ho vyvyšovať.
3Hospodin je bojovník;
jeho meno je Hospodin.
4Faraónove bojové vozy aj s vojskom
vrhol do mora,
výkvet jeho vojska zahynul v Trstinovom mori.
5Prahlbiny ich pokryli,
ako kameň klesli do hlbín.
6Tvoja pravica, Hospodin, silou preslávená,
tvoja pravica, Hospodin, zničí nepriateľa.
7Velebou svojej slávy
ničíš svojich odporcov.
Posielaš svoj hnev,
čo ich spáli ako slamu.
8Dychom tvojho hnevu navŕšili sa vody,
ako hrádza stáli prúdy,
uprostred mora stuhli priepastné hlbiny.
9Nepriateľ povedal: Rozbehnem sa, chytím ich,
rozdelím korisť, upokojím si dušu,
vytasím meč, moja ruka sa ich zmocní.
10Zadul si svojím dychom, zalialo ich more,
potopili sa ako olovo v mohutných vodách.
11Kto spomedzi bohov je taký ako ty, Hospodin?
Kto sa ti vyrovná velebou svätosti?
Divotvorca hrozný, hoden všetkej chvály?
12Vystrel si pravicu,
zem ich pohltila.
13Milosťou svojou viedol si tento ľud,
ktorý si vykúpil svojou silou
a sprevádzal mocou k svojmu svätému príbytku.
14Počuli to národy, chveli sa;
Filištíncov zachvátila hrôza.
15Vtedy sa preľakli kniežatá Edómu,
vojvodcov Moábu ovládol strach;
všetkých Kanaánčanov premohlo chvenie.
16Doľahla na nich hrôza a strach;
mocou tvojho ramena zmĺkli ako kameň,
kým tvoj ľud, Hospodin, neprešiel,
kým neprešiel tento ľud, ktorý si vykúpil.
17Privedieš ich a usídliš na vrchu, ktorý vlastníš,
kde si si, Hospodin, pripravil príbytok,
kde si tvoje ruky, Pane, založili svätostánok.
18Hospodin kraľuje naveky a navždy.“
19Keď totiž faraónove kone s bojovými vozmi a jazdcami vošli do mora, Hospodin ich zaplavil vodou; Izraeliti však prešli stredom mora po suchu..
24Ľud reptal proti Mojžišovi: „Čo budeme piť?“
Who We AreWhat We EelieveWhat We Do
2025 by iamachristian.org,Inc All rights reserved.
