Jeremiáš 9 - Slovak Interconfessional Translation（SEB）

1Kiežby som mal na púšti prístrešie,

kde nocujú pútnici,

aby som mohol opustiť svoj ľud

a odísť od neho.

Veď všetci sú cudzoložníci

a zberba zradcov.

2„Napínajú si jazyk ako luk,

klamstvo, nie však vernosť,

zavládlo v krajine.

Páchajú jeden zločin za druhým,

mňa však neuznávajú,“

znie výrok Hospodina.

3„Každý nech sa chráni pred svojím blížnym,

nedôverujte ani svojmu bratovi,

lebo každý brat je zbabelý podvodník

a každý priateľ prichádza a ohovára.

4Všetci sa navzájom podvádzajú,

nehovoria pravdu,

učia svoj jazyk hovoriť lož,

vyčerpávajú sa zvrátenosťou.

5Tvoj príbytok je uprostred podvodu.

Pri podvádzaní o mne nechcú vedieť,“

znie výrok Hospodina.

6Preto takto hovorí Hospodin zástupov:

„Hľa, ja ich tavím a skúmam,

veď akože mám konať

zoči-voči ich zločinnosti?

7Ich jazyk je smrtiaci šíp,

ich ústa hovoria lesť.

Pokoj, hovorí niekto priateľovi,

v srdci však chystá úklad.

8Či ich nemám za to potrestať,“

znie výrok Hospodina,

„azda sa nemám pomstiť

na takomto národe?Žalospev

9Plačem a bedákam nad vrchmi

a nad pastvinami púšte žalostím,

nikto tade neprejde, lebo sú vypálené,

nepočuť hlas stád,

od nebeských vtákov až po dobytok,

všetko sa rozpŕchlo, odišlo.

10Jeruzalem obrátim na rumovisko,

na príbytok šakalov.

Z judských miest urobím

neobývanú pustatinu.“

11Kto je taký múdry,

že si to vezme k srdcu a oznámi,

čo mu hovorili Hospodinove ústa?

Prečo hynie krajina

ako vypálená púšť,

cez ktorú nikto neprejde?

12Hospodin povedal: „Pretože opustili môj zákon, ktorý som im dal, neposlúchali ma a nešli za mnou,

16Takto hovorí Hospodin zástupov:

„Uvažujte a zavolajte nariekajúce ženy, nech prídu

a po najmúdrejšie pošlite, aby prišli.

17Nech sa ponáhľajú a nad nami nariekajú,

nech naše oči ronia slzy

a nech kvapká voda spod našich mihalníc.

18Veď nárek počuť zo Siona:

‚Akí sme zničení

a veľmi zahanbení!

Krajinu musíme opustiť,

naše príbytky sú vyvrátené.‘

19Počujte, ženy, slovo Hospodina,

vaše uši nech prijímajú slová jeho úst.

Naučte svoje dcéry nariekať

a každá svoju priateľku žalostiť.

20Veď smrť vchádza cez naše okná,

vniká do našich palácov,

kynoží deti z ulice

a mladíkov z námestí.“

21Vrav: Takto znie výrok Hospodina:

„Ľudské mŕtvoly ako hnoj

padajú na pole,

ako snop za žencom

a nikto ich nezbiera.“

22Takto hovorí Hospodin:

„Múdry nech sa nechváli svojou múdrosťou,

silák nech sa nehonosí svojou silou

a boháč svojím bohatstvom.

23Kto sa však chváli, nech sa chváli tým,

že je rozumný a pozná mňa,

lebo ja som Hospodin, ktorý uskutočňuje

milosrdenstvo, právo a spravodlivosť na zemi,

veď v tom mám záľubu,“ znie výrok Hospodina.

24„Hľa, blíži sa čas,“ znie výrok Hospodina, „keď potrestám všetkých, ktorí, hoci sa dávajú obrezať, predsa sú neobrezaní: