1Kam šiel tvoj milý,
ty, najkrajšia zo žien,
kam sa tvoj milý obrátil?
S tebou ho pohľadáme.
2Môj milý zostúpil do svojej záhrady,
k balzamovým záhonom,
aby pásol medzi záhradami
a natrhal ľalie.
3Ja patrím svojmu milému a môj milý zase mne,
on pasie uprostred ľalií.
4Krásna si, priateľka moja, ako Tirca,
pôvabná ako Jeruzalem,
hrozná ako vojsko so vztýčenými zástavami.
5Odvráť odo mňa svoje oči, lebo ma vzrušujú.
Tvoje vlasy sú ako stádo kôz, čo zostupujú z Gileádu.
6Tvoje zuby sú ako stádo oviec,
ktoré vychádzajú z kúpeľa.
Každá z nich má po dvoje mláďat.
Žiadnej mláďa nechýba.
7Ako krížalky granátového jablka
sú tvoje sluchy za závojom.
8Šesťdesiat je kráľovien,
osemdesiat vedľajších žien
a diev bez počtu,
9ale moja holubica je jediná,
moja bezchybná,
jedináčka svojej matky,
čistá pre tú, čo ju porodila.
Videli ju devy a nazvali ju šťastnou,
kráľovné i vedľajšie ženy ju oslavovali.
10„Kto je tá, čo sa díva nadol ako zora,
krásna ako luna, jasná ako slnko,
hrozná ako vojsko so vztýčenými zástavami?“
11Zišla som do orechových záhrad,
uvidieť púčky v údolí,
pozrieť sa, či už vinič vyháňa
a či už kvitnú granátovníky.
12Ani som si neuvedomila,
vzali ma do vozov Amminadába.
Who We AreWhat We EelieveWhat We Do
2025 by iamachristian.org,Inc All rights reserved.
