1Jestvuje nálezisko striebra
a miesto, kde sa prečisťuje zlato.
2Železo sa ťaží zo zeme
a meď sa taví z rudy.
3Človek prekonáva tmu
a v najvzdialenejších miestach
vyhľadáva kamene ukryté v temnote.
4Šachtu hĺbia ďaleko od obývaných miest,
zabudnutí bez pôdy pod nohami
visia a hojdajú sa ďaleko od ľudí.
5Zem, z ktorej inak pochádza chlieb,
je v hĺbke spustošená akoby ohňom.
6Jej skaly sú ložiskom zafírov
a sú tam zrnká zlata.
7Chodník ta ani dravec nepozná
a oko jastraba ta nedovidí.
8Pyšné šelmy po ňom nešliapali
ani lev sa po ňom neprechádzal.
9Človek siahol rukou po tvrdom kameni
a od základov vyvracia vrchy,
10do skál vytesal chodby
a tak jeho oko uvidelo všetko, čo je drahocenné.
11Zamedzil presakovanie riek
a to, čo je skryté, vyniesol na svetlo.
12No múdrosť — kde ju možno nájsť?
Sídlo rozumnosti — kde sa nachádza?
13Človek nepozná jej cenu
a v krajine živých sa nenachádza.
14Prahlbina hovorí: ‚Vo mne sa nenachádza.‘
More hovorí: ‚U mňa jej niet.‘
15Nedá sa zaplatiť rýdzim zlatom
a striebro nevyváži jej cenu.
16Nedá sa vymeniť ani za zlato z Ofíru,
ani za drahocenný ónyx alebo zafír.
17Nedá sa porovnať so zlatom ani s drahým sklom,
ani vymeniť za predmety zo zlata.
18Koraly a krištáľ sa ani nespomenú,
cena múdrosti je nad perly.
19Nedá sa porovnať s kúšskym topásom
ani čistým zlatom vyvážiť.
20No a táto múdrosť — odkiaľ prichádza?
A sídlo rozumnosti — kde sa nachádza?
21Pred očami všetkých živých je zahalená,
skrytá aj pred vtáctvom nebies.
22Abaddon a smrť povedali:
‚Len správa o nej sa nám dostala do uší.‘
23Boh však rozumie jej ceste
a on vie, kde ju možno nájsť.
24Veď on až do končín zeme dovidí,
pozoruje všetko pod nebom.
25Keď určil vetru jeho váhu
a mierkou vody odmeral,
26keď dažďu stanovil poriadok
a blesku s hromom určil cestu,
27už vtedy ju videl a o nej rozprával,
pevne ju ustanovil a preskúmal.
28Človeku potom povedal:
‚Pozri, bázeň pred Pánom, to je múdrosť,
a strániť sa zlého — to je rozumnosť.‘“
Who We AreWhat We EelieveWhat We Do
2025 by iamachristian.org,Inc All rights reserved.
